Odstupné a odchodné znejú podobne, no ide o dva odlišné inštitúty s rôznymi podmienkami. Vysvetľujeme, kedy na ne vzniká nárok, ako sa počíta ich výška a prečo sa z nich platí daň, ale nie odvody.
Odstupné a odchodné – dva rôzne inštitúty
Hoci sa tieto pojmy v praxi bežne zamieňajú, Zákonník práce ich jasne odlišuje. Odstupné je peňažné plnenie, na ktoré má zamestnanec nárok pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa – výpoveďou alebo dohodou z dôvodov na strane zamestnávateľa. Odchodné je jednorazová dávka, na ktorú má zamestnanec nárok pri prvom skončení pracovného pomeru v súvislosti so vznikom nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Obidva nároky úzko súvisia so spôsobom, akým sa pracovný pomer končí – prehľad nájdete v článku o skončení pracovného pomeru a najčastejších chybách.
Kedy patrí odstupné
Nárok na odstupné vzniká podľa § 76 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou, ak je dôvodom skončenia: organizačná zmena (rušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca), zdravotné dôvody na strane zamestnanca (nemôže vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie zdravia pri práci).
Odstupné pri skončení z dôvodu nadbytočnosti alebo organizačnej zmeny nenáleží, ak bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, alebo ak zamestnanec bol prepustený disciplinárne. Práve tu sa oplatí mať v poriadku aj samotnú pracovnú zmluvu a jej povinné náležitosti, pretože od nej sa odvíja aj posúdenie dôvodu skončenia.
Výška odstupného
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa:
| Dĺžka pracovného pomeru | Odstupné |
|---|---|
| Menej ako 2 roky | 1-násobok priemerného mesačného zárobku |
| 2 roky až menej ako 5 rokov | 2-násobok priemerného mesačného zárobku |
| 5 rokov až menej ako 10 rokov | 3-násobok priemerného mesačného zárobku |
| 10 rokov až menej ako 20 rokov | 4-násobok priemerného mesačného zárobku |
| 20 rokov a viac | 5-násobok priemerného mesačného zárobku |
Pri skončení pre zdravotné dôvody (pracovný úraz, choroba z povolania) je odstupné najmenej desaťnásobok priemerného mesačného zárobku.
Priemerný mesačný zárobok sa vypočíta z hrubej mzdy za predchádzajúci štvrťrok. Zahŕňa mzdu, príplatky, prémie a ďalšie zložky mzdy – nie príspevky na stravu ani náhrady výdavkov.
Kedy patrí odchodné
Nárok na odchodné podľa § 76a Zákonníka práce vzniká pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, ak zamestnanec o tento dôchodok požiada. Výška odchodného je najmenej jeden priemerný mesačný zárobok. Ide o jednorazové plnenie – pri ďalšom skončení pracovného pomeru nárok na odchodné nevzniká.
Odchodné je možné vyplatiť aj vtedy, ak pracovný pomer skončil pred vznikom nároku na dôchodok, no zamestnanec požiada o dôchodok bezprostredne po jeho skončení. Podmienkou je kauzálna súvislosť medzi skončením pracovného pomeru a vznikom dôchodkového nároku.
Zdanenie odstupného a odchodného
Z pohľadu zákona o dani z príjmov (§ 5) sú odstupné aj odchodné príjmom zo závislej činnosti a podliehajú dani z príjmov. Neexistuje žiadne oslobodenie na zákonom stanovené sumy – celá výplata podlieha zdaneniu. Ako sa takéto plnenie zaraďuje medzi ostatné zamestnanecké príjmy, približuje článok o príjmoch zo závislej činnosti.
Zamestnávateľ je povinný z odstupného zraziť preddavok na daň z príjmov v mesiaci výplaty. Ak je suma výplaty vysoká, môže zamestnanec v tom mesiaci vstúpiť do vyššieho daňového pásma – preto sa niekedy oplatí vyjednať rozloženie výplaty do viacerých mesiacov, ak to zákon a okolnosti dovoľujú.
Odvodová situácia je priaznivejšia: zákon o sociálnom poistení a zákon o zdravotnom poistení oslobodzujú odstupné a odchodné od sociálnych aj zdravotných odvodov – teda do Sociálnej poisťovne ani zdravotnej poisťovne sa z nich nič neplatí. To je významná výhoda v porovnaní s bežnou mzdou, kde odvody tvoria takmer 15 percent na strane zamestnanca.
Dopad na mzdové náklady firmy
Pre zamestnávateľa je vyplatené odstupné daňovo uznateľným nákladom v plnej výške – zahŕňa sa do mzdových nákladov (účet 521). Keďže z odstupného nevznikajú odvodové povinnosti na strane zamestnávateľa, náklad firmy sa rovná hrubej sume odstupného bez dodatočných odvodov. To je odlišné od bežnej mzdy, kde firma na každé euro hrubej mzdy platí ďalších 36,2 percenta vo forme odvodov.
Pre plánovanie peňažného toku firmy je dôležité vedieť, že zákon nevyžaduje vopred tvoriť rezervu na odstupné – ide o výdavok, ktorý nastane v čase skončenia pracovného pomeru. Firmy s vyšším počtom dlhodobých zamestnancov si však túto položku zvyknú plánovať pri zostavovaní ročného rozpočtu.
Odstupné a odchodné sú zákonné nároky zamestnancov, ktoré zamestnávateľ nesmie ignorovať. Ich výpočet je priamočiary – vychádza z priemerného mesačného zárobku a dĺžky pracovného pomeru. Z pohľadu zdanenia je výhodné, že z týchto platieb sa neplatia odvody, no daň z príjmov zostáva. Pre zamestnávateľa sú tieto náklady daňovo uznateľné a nevyžadujú dodatočné odvodové platby.
Časté otázky
Má zamestnanec nárok na odstupné, ak dal výpoveď sám?
Nie. Nárok na zákonné odstupné vzniká len pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa – výpoveďou alebo dohodou z dôvodov na strane zamestnávateľa. Ak zamestnanec dal výpoveď sám alebo bol prepustený disciplinárne, zákonné odstupné mu nenáleží. Zamestnávateľ mu ho môže poskytnúť dobrovoľne, no povinnosť nevzniká.
Platí sa z odstupného daň a odvody?
Daň z príjmov áno – odstupné je príjmom zo závislej činnosti a zamestnávateľ z neho zráža preddavok na daň. Odvody (sociálne aj zdravotné) nie – zákon ich z odstupného a odchodného oslobodzuje. To znamená, že zamestnanec dostane viac v čistom oproti bežnej mzde rovnakej výšky.
Môže si zamestnávateľ a zamestnanec v dohode o skončení pracovného pomeru dohodnúť vyššie odstupné, než stanovuje zákon?
Áno. Zákonník práce stanovuje minimálnu výšku odstupného. Zmluvne možno dohodnúť vyššiu sumu, čo je bežnou praxou najmä pri skončení pracovného pomeru s manažérmi alebo dlhodobými zamestnancami. Vyššie dobrovoľné odstupné podlieha rovnakým daňovým a odvodovým pravidlám ako zákonné – daň áno, odvody nie.
Riešite skončenie pracovného pomeru a neviete si rady s výpočtom odstupného či jeho zdanením? Prejdeme s vami konkrétny prípad a nastavíme ho správne.