Keď firma vykáže zisk a rozhodne sa ho rozdeliť spoločníkom, vstupuje do hry daňová logika dividend. A keď naopak vykáže stratu, zákon jej dáva nástroj, ako si toto negatívne výsledky preniesť do budúcich rokov a kompenzovať nimi neskoršie zisky. Obidve témy — výplata podielov na zisku a odpočet daňovej straty — patria k tým, kde nevedomosť pravidiel firmu najčastejšie stojí skutočné peniaze.
Čo je podiel na zisku a kedy vzniká povinnosť platiť daň?
Podiel na zisku — hovorovo dividenda — je v slovenskom daňovom práve definovaný v § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov. Zahŕňa nielen klasické podiely na zisku vyplácané spoločníkom, ale aj vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku, tantiémy pre členov predstavenstva a dozornej rady, a ďalšie formy rozdeľovania vlastných zdrojov firmy.
Kľúčovým parametrom pri zdaňovaní dividendy je to, za ktoré zdaňovacie obdobie bol zisk vykázaný. Od 1. januára 2025 platí sadzba zrážkovej dane 7 % na dividendy zo zisku vykázaného od roku 2025 (vrátane). Pre zisky vykázané v roku 2024 je sadzba 10 %, a pre staršie zisky (od roku 2017 do roku 2023) opäť 7 %.
Fyzická osoba — spoločník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR — tento príjem nezdaňuje cez daňové priznanie. Daň sa vyberá zrážkou a jej odvedením sa daňová povinnosť považuje za splnenú. Firma ako platiteľ dane je povinná zrazenú daň odviesť správcovi dane do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci výplaty a súčasne podať príslušné oznámenie. Pre širší kontext aktuálnych daňových sadzieb odporúčame článok o progresívnom zdanení od roku 2026.
Komu a akú sadzbu?
Sadzba dane závisí nielen od roku vykázania zisku, ale aj od toho, kto je príjemcom dividendy. Pri výplate fyzickej osobe — spoločníkovi s podielom na základnom imaní — sa uplatní sadzba zrážkovej dane podľa vyššie uvedených sadzieb. Člen štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu, ktorý nemá podiel na základnom imaní, sa zdaňuje rovnakým spôsobom. Naopak, konateľ firmy bez podielu na základnom imaní sa na účely zákona považuje za zamestnanca, a teda jeho podiel na zisku sa zdaní preddavkovým spôsobom ako príjem zo závislej činnosti.
Ak je príjemcom dividendy právnická osoba — teda iná firma —, a ide o zisk vykázaný po 1. januári 2004, takýto príjem nie je predmetom dane z príjmov právnickej osoby vôbec. Zákon ho vylučuje z predmetu dane, čím sa predchádza dvojitému zdaneniu zisku na úrovni firmy aj jej spoločníka. Výnimkou sú dividendy z tzv. nespolupracujúcich štátov, kde platia osobitné pravidlá. Pri cezhraničných výplatách je užitočné si prečítať aj článok o daňovej rezidencii a príjmoch zo zahraničia.
Zdravotné odvody z dividendy: zmena od roku 2017
Dôležitou zmenou, ktorú je stále potrebné pripomínať, je, že od 1. januára 2017 sa z dividend vyplácaných zo zisku dosiahnutého od roku 2017 neplatia zdravotné odvody. Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa na tieto dividendy nevzťahuje. Toto pravidlo sa vzťahuje na akékoľvek zdaňovacie obdobia od roku 2017 — teda aj na dividendy vyplácané v roku 2026, ak pochádzajú zo zisku roku 2025.
Odpočet daňovej straty: pravidlá od roku 2020
Daňová strata je situácia, keď daňové výdavky firmy v príslušnom roku prevýšia zdaniteľné príjmy. Zákon umožňuje túto stratu preniesť a odpočítať od základu dane v nasledujúcich rokoch — nie však bez obmedzení.
Od 1. januára 2020 platia nové pravidlá pre odpočet daňovej straty. Stratu vykázanú od roku 2020 je možné odpočítať počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom v každom roku možno odpočítať najviac 50 % základu dane (riadok 400 daňového priznania). Odpočet nie je rovnomerný — firma si sama zvolí, koľko uplatní v ktorom roku, pokiaľ neprekročí zmienený 50 % limit.
Pre mikrodaňovníkov platí výhodnejší režim: od roku 2021 môžu odpočítať až 100 % základu dane v jednom roku, bez obmedzenia na 50 %. Status mikrodaňovníka sa posudzuje v zdaňovacom období, v ktorom sa odpočet uplatňuje.
Čo sa stane pri likvidácii alebo zrušení firmy?
Vstupom firmy do likvidácie alebo vyhlásením konkurzu nárok na odpočet daňovej straty zaniká odo dňa, kedy tieto skutočnosti nastali. Ak firma zanikne bez likvidácie — napríklad zlúčením alebo splynutím — v odpočítavaní straty môže pokračovať právny nástupca, no len za podmienky, že účelom zániku nie je zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
Zaujímavé je aj pravidlo pre kratšie zdaňovacie obdobia: ak firma má zdaňovacie obdobie kratšie ako jeden rok (napríklad v dôsledku zmeny hospodárskeho roka), môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty aj za toto kratšie obdobie.
Prečo je správne uplatňovanie strát dôležité?
Každá neuplatnená strata je pre firmu stratou v pravom slova zmysle — uplynie päťročná lehota a právo na odpočet zanikne. Naopak, príliš agresívne uplatňovanie strát v rokoch, kedy má firma nízky základ dane, môže spôsobiť, že pre neskoršie roky s vyšším ziskom nie je dostatok nevyčerpaných strát na kompenzáciu. Optimálna stratégia si vyžaduje aspoň základné plánovanie na niekoľko rokov dopredu.
Zákon tiež výslovne uvádza, že poradie uplatňovania strát z rôznych rokov nie je predpísané. Firma si môže zvoliť, ktorú stratu uplatní v ktorom roku — a táto flexibilita je v daňovej praxi cenným nástrojom optimalizácie.
Záver
Dividendy aj daňové straty patria k témam, ktoré bezprostredne ovplyvňujú peňaženku firmy aj jej spoločníkov. Pochopenie rozdielnych sadzieb podľa roku vykázania zisku, správne uplatnenie odpočtu strát a koordinácia týchto procesov s celkovou daňovou stratégiou firmy môže priniesť úspory, ktoré sa rátajú v tisíckach eur ročne. Stratégia pri vyplácaní dividend a uplatňovaní strát by mala byť súčasťou každoročného daňového plánovania, nie improvizovaného rozhodnutia v posledných týždňoch roka.
Plánujete výplatu dividend, alebo máte daňové straty, ktoré si chcete v ďalších rokoch optimálne uplatniť? Pomôžeme vám nastaviť stratégiu tak, aby ste využili všetky legitímne nástroje daňovej optimalizácie.