Slovenský daňový systém funguje na princípe celosvetového zdanenia — daňový rezident SR je povinný zdaniť všetky svoje príjmy bez ohľadu na to, kde na svete ich dosiahol. Zároveň môžu mať na tie isté príjmy nárok aj iné štáty. Aby sa predišlo situácii, keď by daňovník musel platiť daň dvakrát, existujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a osobitné metódy ich aplikácie. Tento článok vysvetľuje, kto je daňovým rezidentom SR, ako sa riešia konflikty rezidencie a aké pravidlá platia pre príjmy zo zahraničia.
Kto je daňový rezident SR
Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou — teda daňovým rezidentom SR — je fyzická osoba, ktorá:
- má na území SR trvalý pobyt, alebo
- má na území SR bydlisko (trvale dostupné ubytovanie, pričom zo súvisiacich okolností je zrejmý zámer sa v ňom trvale zdržiavať), alebo
- sa na území SR obvykle zdržiava — to znamená, že tu strávila v príslušnom kalendárnom roku aspoň 183 dní, a to aj v niekoľkých čiastkových pobytoch.
Daňový rezident zdaňuje v SR celosvetové príjmy — teda príjmy zo zdrojov na území SR aj zo zahraničia.
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) zdaňuje v SR len príjmy zo zdrojov na území SR.
Konflikt dvojitej rezidencie
Problém nastáva vtedy, keď daňovníka považujú za rezidenta dva rôzne štáty súčasne. Napríklad slovenský občan, ktorý má trvalý pobyt v SR, ale dlhodobo pracuje a žije v Česku, môže byť podľa legislatívy oboch štátov považovaný za rezidenta. Tejto problematike sa detailne venujeme aj v článku o daňovej rezidencii pri podnikaní v Česku.
Takýto konflikt riešia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia prostredníctvom rozhraničovacích kritérií, ktoré sa posudzujú v tomto poradí:
- Stály byt — rezidentom je štát, kde má daňovník trvale dostupné bývanie (vlastné alebo prenajaté). Musí mu byť prístupné nepretržite v každom čase.
- Stredisko životných záujmov — ak má daňovník stály byt v oboch štátoch, rozhodujúce sú osobné a hospodárske väzby: rodina, zamestnanie, majetok, sociálne a kultúrne aktivity.
- Miesto obvyklého zdržiavania — uprednostní sa štát, kde sa daňovník zdržiava častejšie.
- Štátna príslušnosť — ak ani predchádzajúce kritériá nevyriešia konflikt, rozhoduje občianstvo.
- Vzájomná dohoda príslušných orgánov oboch štátov — ak je daňovník občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich.
Potvrdenie o daňovej rezidencii
Daňovú rezidenciu je v praxi potrebné preukazovať napríklad pri výplate príjmov v zahraničí, keď sa uplatňuje zvýhodnené zdanenie podľa medzinárodnej zmluvy. Na tento účel vydáva miestne príslušný správca dane potvrdenie o daňovej rezidencii.
Potvrdenie sa vydáva na základe žiadosti daňovníka — fyzická osoba môže k žiadosti priložiť vyplnený formulár na vymedzenie rozsahu daňových povinností. Potvrdenie sa vydáva len za časové obdobie, ktoré už uplynulo, a v prípade potreby môže byť vydané opakovane.
Správca dane nie je oprávnený potvrdzovať, že daňovník nie je rezidentom SR — takéto negatívne potvrdenie zákon nepozná.
Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia
Ak daňovník dosiahol príjmy v zahraničí a tieto príjmy boli v zahraničí zdanené, môže v SR uplatniť jednu z dvoch metód na zamedzenie dvojitého zdanenia:
Metóda zápočtu dane
Pri tejto metóde sa daň zaplatená v zahraničí odpočíta od daňovej povinnosti v SR. Zápočet je možný len do výšky dane, ktorú by daňovník zaplatil v SR z toho istého príjmu. Ak bola daň v zahraničí vybraná vo vyššej sadzbe, než pripúšťa príslušná zmluva, zápočet sa akceptuje len do zmluvnej výšky.
Príklad: Slovenský rezident poberal úrokové príjmy z bankového účtu na Cypre. Podľa zmluvy medzi SR a Cyperskou republikou môže Cypress zdaniť tieto úroky sadzbou nepresahujúcou 10 %. Slovenský daňovník deklaruje príjmy v daňovom priznaní a uplatní metódu zápočtu dane zaplatenej na Cypre — maximálne do výšky 10 % hrubej sumy úrokov.
Metóda vyňatia príjmov
Pri tejto metóde sa príjmy zo zahraničia vylúčia z základu dane v SR — akoby neexistovali. Metóda vyňatia sa v slovenskom daňovom práve uplatňuje v obmedzených prípadoch:
- pri príjmoch zo závislej činnosti vykonávanej pre EÚ a jej orgány, ktoré boli zdanené v prospech rozpočtu EÚ,
- pri príjmoch zo štátov, s ktorými SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ak boli tieto príjmy v zahraničí preukázateľne zdanené,
- pri príjmoch zo zmluvných štátov, ak je metóda vyňatia pre daňovníka výhodnejšia než metóda zápočtu.
Príjmy zo zahraničia v praxi
Príjmy zo závislej činnosti
Ak slovenský rezident pracuje v zahraničí, príjmy zo závislej činnosti uvádza v daňovom priznaní v hrubej výške — bez odpočtov uplatnených v zahraničí. Na zamedzenie dvojitého zdanenia uplatní metódu určenú príslušnou zmluvou.
Úroky a výnosy z dlhopisov
Väčšina zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia zaraďuje úrokové príjmy pod článok „Úroky“. Napríklad podľa zmluvy medzi SR a ČR podliehajú úroky majúce zdroj v ČR, skutočne vlastnené rezidentom SR, zdaneniu len v SR. Ak rezident SR preukáže českému platiteľovi svoju rezidenciu pred výplatou, český platiteľ vyplatí úroky v plnej výške bez zrážky. V SR daňovník tieto príjmy uvedie v daňovom priznaní a zdaní ich štandardnou sadzbou (alebo sadzbou podľa § 51ea pri štátnych dlhopisoch).
Výhry zo zahraničia
Väčšina zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia zaraďuje výhry pod článok „Iné príjmy“ — právo na zdanenie má len štát rezidencie daňovníka. Výhry v lotériách a iných hazardných hrách prevádzkovaných na základe povolenia sú v SR od dane oslobodené. Menšie výhry zo súťaží (do 350 eur za výhru) sú tiež od dane oslobodené.
Príjmy zo zahraničia a zdravotné odvody
Príjmy zo zahraničia, ktoré sa zdaňujú cez daňové priznanie (napr. úroky z korporátnych dlhopisov zo zahraničia, príjmy z prenájmu zo zahraničia), spravidla vstupujú do vymeriavacieho základu pre povinné zdravotné poistenie. Zdravotné odvody zaplatené v zahraničí je možné za určitých podmienok uplatniť ako výdavok.
Daňová rezidencia a práca v zahraničí: praktické odporúčania
Daňová situácia osoby, ktorá pracuje alebo investuje v zahraničí, môže byť pomerne zložitá — najmä ak sa rezidenčné krajiny menia, príjmy plynú z viacerých štátov alebo daňovník nevie presne určiť, ktorá krajina má právo na zdanenie. V takýchto prípadoch odporúčame:
- overiť si, či SR uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s príslušnou krajinou (aktuálny zoznam zmlúv je dostupný na stránke Ministerstva financií SR),
- vyžiadať si potvrdenie o daňovej rezidencii od správcu dane pred výplatou príjmov v zahraničí,
- správne určiť metódu zamedzenia dvojitého zdanenia v daňovom priznaní,
- konzultovať situáciu s daňovým odborníkom — chyby v tejto oblasti môžu viesť k penalizácii aj k zbytočnému preplácaniu dane.
Mobilita pracovníkov a investorov medzi SR a ČR neustále rastie — viac o tom, či presunúť firmu do Česka má pre vás zmysel, sa dočítate v samostatnom článku. A ak máte príjmy zo zamestnania kombinované s príjmami z investícií, nezabúdajte ani na novú progresívnu sadzbu dane z príjmov platnú od roku 2026.
Zhrnutie
Daňová rezidencia a zdaňovanie príjmov zo zahraničia sú témou, ktorá sa pri rastúcej mobilite pracovníkov a investorov dotýka čoraz väčšieho počtu ľudí. Základom je správne určiť, kde je daňovník rezidentom, aké príjmy tam musí zdaniť a ako zabrániť tomu, aby tú istú daň platil dvakrát. Slovenský zákon v kombinácii so sieťou medzinárodných zmlúv poskytuje na to nástroje — treba ich len správne použiť.
Pracujete alebo investujete v zahraničí a chcete mať istotu, že platíte presne toľko dane, koľko máte? Pozrieme sa s vami na vašu konkrétnu situáciu vrátane príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.