Finančná správa môže pri porušení daňových povinností uložiť pokutu aj úrok z omeškania podľa daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.). Za nepodanie alebo oneskorené podanie daňového priznania hrozí pokuta od 100 do 30 000 eur, za neskoro zaplatenú daň sa vyrubuje úrok z omeškania vo výške najmenej 15 % ročne a pri dorubení dane po daňovej kontrole pokuta najmenej 10 % ročne z dorubenej sumy. Väčšine z nich sa dá vyhnúť včasným podaním a zaplatením.
Aké sankcie vôbec rozlišujeme?
Daňový poriadok pracuje s viacerými nástrojmi a oplatí sa ich nezamieňať. Pokuta je sankcia za porušenie povinnosti nepeňažnej povahy, typicky za to, že priznanie nepodáte alebo ho podáte neskoro, prípadne v ňom uvediete nesprávnu sumu dane. Úrok z omeškania je cena za to, že daň zaplatíte po lehote splatnosti. Obe sankcie trestajú niečo iné, preto môžu prísť aj súčasne.
V praxi to znamená, že za jedno pochybenie môžete zaplatiť viac než jednu sankciu: neskoré priznanie spojené s neskorou platbou spustí pokutu aj úrok. Ak ste priznanie nestihli, oplatí sa vedieť, čo robiť ako prvé; podrobný postup nájdete v článku o tom, čo robiť, keď ste nestihli termín podania daňového priznania.
Koľko je pokuta za oneskorené podanie daňového priznania?
Za nepodanie daňového priznania v lehote alebo za jeho nepodanie vôbec uloží správca dane pokutu od 100 do 30 000 eur. Konkrétnu výšku v tomto rozpätí určuje úrad podľa závažnosti a dĺžky omeškania — pri niekoľkodňovom zmeškaní sa pohybuje pri spodnej hranici, pri dlhodobom nepodaní rastie.
Ak viete vopred, že lehotu nestihnete, máte jednoduché a legálne riešenie: predĺženie lehoty na podanie daňového priznania oznámením, spravidla o tri kalendárne mesiace. Oznámenie posúva lehotu na podanie aj na zaplatenie dane, takže sa vyhnete pokute aj úroku. Príklad: namiesto termínu 31. marca tak môžete priznanie podať do 30. júna, a to bez akejkoľvek sankcie.
Ako sa počíta úrok z omeškania pri nezaplatenej dani?
Ak daň priznáte správne, ale nezaplatíte ju včas, vyrubí vám úrad úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. Jeho sadzba je štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, najmenej však 15 % ročne. Keďže sadzba ECB je aktuálne nízka, štvornásobok nedosahuje 15 %, takže sa reálne uplatňuje toto zákonné minimum 15 % ročne.
Úrok sa počíta za každý deň omeškania, a to najviac za štyri roky. Príklad: pri nedoplatku 1 000 eur a omeškaní 90 dní zaplatíte úrok približne 37 eur (1 000 × 15 % ÷ 365 × 90); pri ročnom omeškaní by to bolo 150 eur. Úrok rastie každým dňom, preto sa aj čiastočná úhrada oplatí urobiť čo najskôr.
Aká pokuta hrozí pri dorubení dane po daňovej kontrole?
Ak sa pri kontrole zistí, že ste daň priznali nižšiu, než mala byť, uloží úrad pokutu naviazanú na výšku dorubenej dane. Sadzba závisí od toho, kto chybu odhalil. Ak si ju opravíte sami dodatočným priznaním ešte pred kontrolou, pokuta je len jednonásobok sadzby ECB ročne, najmenej 3 % ročne z rozdielu. Ak rozdiel zistí až daňová kontrola, pokuta je trojnásobok sadzby ECB, najmenej 10 % ročne z dorubenej sumy.
Rozdiel je zásadný a je to silný argument pre dobrovoľnú opravu. Ako celý proces prebieha a čo kontrolór preveruje, sme rozobrali v článku o tom, ako prebieha daňová kontrola krok za krokom. Pokuta pritom nikdy nemôže byť vyššia ako samotná dorubená suma dane.
Čo je „druhá šanca“ a kedy vás ochráni?
Od 1. januára 2024 platí v daňovom poriadku inštitút druhej šance. Znamená, že pri prvom porušení vybraných povinností správca dane pokutu neuloží, ale najprv vás vyzve na nápravu. Až pri ďalšom porušení rovnakej povinnosti nasleduje sankcia.
Druhá šanca sa netýka všetkého a nezbavuje vás povinnosti chybu odstrániť; je to skôr poistka proti jednorazovému prešľapu než dôvod na ľahostajnosť. Na úrok z omeškania pri nezaplatenej dani sa navyše nevzťahuje — ten beží aj pri prvom omeškaní.
Ako sa sankciám vyhnúť?
Najlacnejšia sankcia je tá, ktorá nikdy nevznikne. V praxi stačí dodržať pár zásad: priznania a platby si zapíšte do kalendára s pár dňami rezervy, pri hroziacom sklze podajte oznámenie o predĺžení lehoty a ak zistíte chybu, opravte ju dobrovoľne dodatočným priznaním skôr, než sa o ňu začne zaujímať úrad.
Ak už nedoplatok vznikol, nečakajte — úrok rastie každým dňom a čiastočná úhrada ho zníži. Dôsledná evidencia lehôt a pravidelná komunikácia s účtovníkom je pritom lacnejšia než ktorákoľvek pokuta, ktorú by ste inak zaplatili.
Prišla vám výzva alebo pokuta z daňového úradu a neviete, či je oprávnená a ako reagovať? Prejdeme vaše lehoty aj podania, pripravíme dodatočné priznanie či odvolanie a nastavíme termíny tak, aby sa sankcie neopakovali.
Časté otázky
Koľko je pokuta za oneskorené podanie daňového priznania?
Za nepodanie priznania v lehote alebo za jeho nepodanie vôbec uloží správca dane pokutu od 100 do 30 000 eur. Konkrétnu výšku určuje úrad podľa závažnosti a dĺžky omeškania. Ak viete, že termín nestihnete, podajte vopred oznámenie o predĺžení lehoty, spravidla o tri mesiace, a pokute sa úplne vyhnete.
Aký je úrok z omeškania pri neskoro zaplatenej dani?
Úrok z omeškania je štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB, najmenej však 15 % ročne. Keďže sadzba ECB je nízka, reálne sa uplatňuje toto minimum 15 % ročne. Počíta sa za každý deň omeškania, najviac za štyri roky, takže aj čiastočná skoršia úhrada dlžnú sumu úroku zníži.
Vzťahuje sa druhá šanca na každú pokutu?
Nie. Inštitút druhej šance platný od 1. januára 2024 znamená, že pri prvom porušení vybraných povinností správca dane najprv vyzve na nápravu a pokutu neuloží. Netýka sa všetkých deliktov a nevzťahuje sa na úrok z omeškania, ktorý beží aj pri prvom neskorom zaplatení dane.