Metódy transferového oceňovania sú štandardizované postupy, ktorými sa overuje, či ceny medzi závislými osobami zodpovedajú cenám, aké by si dohodli nezávislé subjekty. Slovenský zákon o dani z príjmov pozná päť metód – tri tradičné transakčné (metódu nezávislej trhovej ceny, metódu následného predaja a metódu zvýšených nákladov) a dve ziskové (metódu delenia zisku a metódu čistého obchodného rozpätia). Cieľom je vždy dodržať princíp nezávislého vzťahu.
Čo sú metódy transferového oceňovania a načo slúžia?
Transferové oceňovanie sa týka transakcií medzi závislými osobami – teda blízkymi, personálne, ekonomicky alebo inak prepojenými subjektmi. Ak si dve firmy z jednej skupiny navzájom fakturujú tovar, služby, licencie alebo si poskytujú pôžičky, cena takejto kontrolovanej transakcie musí zodpovedať princípu nezávislého vzťahu podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Inými slovami: cena má byť taká, akú by dohodli dve od seba nezávislé firmy za porovnateľných podmienok.
Práve na overenie tohto súladu slúžia metódy transferového oceňovania. Nie sú samoúčelné – daňovník nimi preukazuje, že jeho vnútroskupinové ceny umelo neznižujú základ dane na Slovensku. Od roku 2015 sa pritom pravidlá vzťahujú aj na tuzemské závislé osoby, nielen na cezhraničné vzťahy, takže sa týkajú aj bežných rodinných firiem s viacerými prepojenými s.r.o.
Ktoré metódy pozná slovenský zákon?
Konkrétne metódy vymenúva § 18 zákona o dani z príjmov a delí ich do dvoch skupín. Prvú tvoria metódy vychádzajúce z porovnávania ceny, druhú metódy vychádzajúce z porovnávania zisku. Prehľadne ide o tieto možnosti:
- metóda nezávislej trhovej ceny (CUP) – porovnáva priamo cenu transakcie,
- metóda následného predaja – vychádza z ceny ďalšieho predaja nezávislému odberateľovi,
- metóda zvýšených nákladov – pripočítava k nákladom primeranú prirážku,
- metóda delenia zisku – rozdeľuje spoločný zisk medzi zúčastnené osoby,
- metóda čistého obchodného rozpätia (TNMM) – skúma ukazovateľ čistého zisku.
Ak vás zaujíma, kedy vôbec povinnosť viesť dokumentáciu vzniká, prečítajte si náš prehľad o tom, ako funguje transferové oceňovanie pre malé firmy, a v akom rozsahu treba viesť skrátenú či úplnú transferovú dokumentáciu. Zvolená metóda je totiž jednou z povinných náležitostí tejto dokumentácie.
Ako funguje metóda nezávislej trhovej ceny (CUP)?
Metóda nezávislej trhovej ceny (v praxi označovaná skratkou CUP) porovnáva cenu dohodnutú medzi závislými osobami s cenou porovnateľnej transakcie medzi nezávislými osobami. Je považovaná za najpriamejšiu a najspoľahlivejšiu, pretože pracuje priamo s cenou, nie až s odvodenými ukazovateľmi.
Príklad: ak materská firma predáva dcére rovnaký typ komponentu, aký zároveň predáva nezávislým zákazníkom, cena pre nezávislých je priamym porovnávacím údajom. Problém nastáva pri jedinečných tovaroch či službách, ku ktorým porovnateľná trhová cena jednoducho neexistuje – vtedy býva CUP ťažko použiteľná a treba siahnuť po inej metóde.
Kedy použiť metódu následného predaja a metódu zvýšených nákladov?
Metóda následného predaja vychádza z ceny, za ktorú tovar kúpený od závislej osoby následne predáte nezávislému odberateľovi. Od tejto ceny sa odpočíta obvyklé obchodné rozpätie, ktoré má pokryť náklady predajcu a primeraný zisk. Hodí sa najmä pre distribútorov, ktorí tovar výrazne nepretvárajú, len ho ďalej predávajú.
Metóda zvýšených nákladov ide opačným smerom: k vlastným nákladom dodávateľa sa pripočíta primeraná zisková prirážka. Typicky sa využíva pri výrobe na zákazku alebo pri vnútroskupinových službách, kde je jasné, aké náklady výrobca alebo poskytovateľ vynaložil. Príklad: dcérska firma vyrába diely výhradne pre materskú spoločnosť a k výrobným nákladom si účtuje obvyklú prirážku, akú by dosahoval nezávislý výrobca.
Čo sú ziskové metódy: delenie zisku a čisté obchodné rozpätie?
Ak sa cena nedá spoľahlivo porovnať priamo, prichádzajú na rad ziskové metódy. Metóda delenia zisku rozdeľuje celkový zisk z transakcie medzi zúčastnené závislé osoby tak, ako by ho rozdelili nezávislé subjekty – podľa toho, akou mierou každá strana prispela svojimi funkciami, majetkom a rizikami. Uplatňuje sa pri úzko prepojených transakciách, ktoré nemožno posudzovať oddelene.
Metóda čistého obchodného rozpätia (TNMM) skúma ukazovateľ čistého zisku, napríklad pomer zisku k nákladom, tržbám alebo aktívam, a porovnáva ho s ukazovateľom nezávislých firiem. V praxi ide o najčastejšie používanú metódu, pretože čisté ziskové ukazovatele bývajú dostupnejšie než presné porovnateľné ceny. Práve preto sa o ňu často opierajú aj kontrolóri pri daňovej kontrole zameranej na vnútroskupinové ceny.
Ako vybrať najvhodnejšiu metódu?
Zákon nestanovuje pevné poradie, ktoré by prikazovalo použiť konkrétnu metódu za každú cenu. Rozhodujúca je najvhodnejšia metóda pre danú transakciu, ktorá sa určuje na základe funkčnej analýzy – teda rozboru toho, aké funkcie strany vykonávajú, aký majetok používajú a aké riziká nesú. Do úvahy sa berie aj dostupnosť spoľahlivých porovnateľných údajov a miera, do akej sú porovnávané transakcie skutočne porovnateľné.
V praxi platí, že ak je k dispozícii spoľahlivá porovnateľná cena, uprednostní sa metóda nezávislej trhovej ceny. Keď takáto cena chýba, volí sa metóda, ktorá najlepšie zodpovedá povahe transakcie a k nej dostupným údajom. Dôležité je vedieť výber metódy zdôvodniť – práve zdôvodnenie býva pri kontrole predmetom otázok.
Čo ak žiadna metóda nesedí – možno ich kombinovať?
Áno. Zákon výslovne pripúšťa použiť kombináciu viacerých metód, prípadne aj vlastnú metódu, ak žiadna zo štandardných nevystihuje ekonomickú podstatu transakcie. Podmienkou je, aby zvolený postup viedol k výsledku v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Táto flexibilita je užitočná pri zložitejších transakciách, no zároveň kladie vyššie nároky na dôkladné zdokumentovanie. Ak siahnete po neštandardnom postupe, o to podrobnejšie by ste mali vysvetliť, prečo bežné metódy neboli vhodné a ako váš prístup napĺňa trhový princíp.
Neviete sa rozhodnúť, ktorá metóda transferového oceňovania sedí na vaše vnútroskupinové transakcie? Prejdite si to s nami skôr, než príde kontrola.
Časté otázky
Koľko metód transferového oceňovania rozlišuje slovenský zákon?
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov pozná päť metód. Tri z nich vychádzajú z porovnávania ceny – metóda nezávislej trhovej ceny (CUP), metóda následného predaja a metóda zvýšených nákladov. Ďalšie dve vychádzajú z porovnávania zisku – metóda delenia zisku a metóda čistého obchodného rozpätia (TNMM). Ktorá z nich je najvhodnejšia, závisí od povahy transakcie a dostupných porovnateľných údajov.
Ktorá metóda sa v praxi používa najčastejšie?
Najčastejšie sa využíva metóda čistého obchodného rozpätia (TNMM). Dôvodom je, že čisté ziskové ukazovatele nezávislých firiem, napríklad pomer zisku k nákladom alebo k tržbám, bývajú dostupnejšie než presné porovnateľné ceny konkrétnych transakcií. Neznamená to však, že je automaticky správna – vždy treba overiť, či pre danú transakciu skutočne najlepšie zodpovedá princípu nezávislého vzťahu.
Musím použiť len jednu metódu?
Nie nevyhnutne. Zákon umožňuje použiť kombináciu viacerých metód, prípadne aj vlastnú metódu, ak žiadna zo štandardných nevystihuje ekonomickú podstatu transakcie. Podmienkou vždy zostáva, aby výsledok zodpovedal princípu nezávislého vzťahu. Pri neštandardnom postupe je však potrebné o to dôkladnejšie zdokumentovať, prečo ste sa preň rozhodli.