Z čistej mzdy vám pri exekúcii nesmú zraziť takzvanú základnú nepostihnuteľnú sumu. Od 1. júla 2026 je to 413,31 € na povinného, čo je 140 % životného minima (295,22 €), plus 103,33 € na každú vyživovanú osobu. Zvyšok mzdy nad túto sumu sa delí na tretiny a to, koľko z neho zamestnávateľ zrazí, závisí od toho, či ide o prednostnú alebo neprednostnú pohľadávku.
Aká suma vám musí zo mzdy zostať?
Cieľom pravidiel o zrážkach je, aby dlžníkovi vždy zostalo aspoň na základné životné potreby. Túto ochranu zabezpečuje takzvaná základná nepostihnuteľná suma, ktorú upravuje nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. Naväzuje na výšku životného minima, a preto sa mení vždy k 1. júlu.
Základná nepostihnuteľná suma na povinného predstavuje 140 % životného minima. Keďže životné minimum je od 1. júla 2026 vo výške 295,22 €, ide o 413,31 € mesačne. Za každú osobu, ktorú je povinný vyživovať (napríklad deti alebo manžela bez vlastného príjmu), sa pripočíta 25 % zo základnej sumy, teda 103,33 €. Tieto sumy sa z čistej mzdy odpočítajú ako prvé a exekútor sa k nim nedostane.
Ako sa vôbec počíta čistá mzda, z ktorej sa zrážka určuje, približuje článok o tom, ako sa skladá čistá mzda z odvodov a daní. Práve čistá mzda, nie hrubá, je základom pre celý výpočet.
Ako sa vypočíta samotná zrážka zo mzdy?
Postup má jasnú logiku. Z čistej mzdy sa najprv odpočítajú všetky nepostihnuteľné sumy. Zvyšok sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú tromi a rozdelí na tri rovnaké tretiny. Práve delenie na tretiny určuje, koľko možno zraziť.
Príklad: bezdetný zamestnanec bez vyživovacích povinností má čistú mzdu 1 200 €. Odpočíta sa základná nepostihnuteľná suma 413,31 €, zvyšok je 786,69 €. Táto suma je deliteľná tromi, jedna tretina teda predstavuje 262,23 €. Pri bežnej (neprednostnej) pohľadávke sa zrazí jedna tretina, teda 262,23 €, a zamestnancovi zostane 937,77 €. Pri prednostnej pohľadávke sa zrazia dve tretiny, teda 524,46 €.
Aký je rozdiel medzi prednostnou a neprednostnou pohľadávkou?
Rozdelenie na tretiny má priamy dôsledok pre veriteľa aj dlžníka. Pri neprednostnej pohľadávke (typicky bežný dlh — nezaplatená pôžička, faktúra, pokuta) možno zraziť najviac jednu tretinu zvyšku. Druhá tretina zostáva chránená a tretia sa vypláca povinnému.
Pri prednostnej pohľadávke možno siahnuť až na dve tretiny zvyšku. Medzi prednostné patria najmä výživné, dane a poplatky, poistné na sociálne a zdravotné poistenie a náhrada škody spôsobenej na zdraví. Zákon im dáva prednosť práve preto, že ide o pohľadávky s vyšším verejným alebo sociálnym významom. Ak si sami vymáhate nezaplatené faktúry od odberateľov, praktické možnosti obrany zhŕňa text o tom, ako riešiť pohľadávky, omeškanie a vymáhanie.
Ako sa zohľadňujú vyživované osoby?
Každá vyživovaná osoba zvyšuje sumu, ktorá musí dlžníkovi zostať. Za manžela či manželku bez vlastného príjmu a za každé vyživované dieťa sa pripočíta 103,33 € (25 % zo základnej sumy 413,31 €). Čím viac vyživovaných osôb, tým vyššia chránená časť mzdy a tým nižšia možná zrážka.
Dôležitá výnimka platí pri exekúcii na výživné: v prospech dieťaťa alebo manžela, pre ktorých sa exekúcia vedie, sa táto vyživovacia časť nezohľadňuje. Pri vymáhaní výživného na maloleté dieťa navyše platí prísnejší (nižší) výpočet nepostihnuteľnej sumy, aby sa výživné dalo reálne uspokojiť.
Kedy sa zráža bez obmedzenia?
Delenie na tretiny sa neuplatňuje na celý zvyšok mzdy bez stropu. Časť čistej mzdy, ktorá prevyšuje 300 % základnej nepostihnuteľnej sumy — teda od 1. júla 2026 sumu 1 239,93 € — sa zráža bez obmedzenia a pripočíta sa k zrážke. Na tretiny sa teda delí len zvyšok do tejto hranice.
V praxi to znamená, že pri vyšších mzdách rastie zrážka rýchlejšie: nadštandardná časť príjmu už nie je chránená tretinovým systémom. Práve preto pri zamestnancoch s vysokým príjmom môže byť zrážka podstatne vyššia, než by naznačoval samotný tretinový výpočet.
Aké povinnosti má pri zrážkach zamestnávateľ?
Zrážky zo mzdy nevykonáva exekútor priamo, ale zamestnávateľ ako platiteľ mzdy. Po doručení príkazu na začatie exekúcie a následne exekučného príkazu je povinný zrážky vypočítať, vykonať a poukázať oprávnenému alebo exekútorovi. Za nesprávny alebo nevykonaný výpočet zodpovedá zamestnávateľ.
Povinnosti trvajú aj pri zmene zamestnania — pri skončení pracovného pomeru musí zamestnávateľ oznámiť túto skutočnosť a informovať o dovtedy vykonaných zrážkach. Aké chyby pri ukončení pracovného pomeru najčastejšie vznikajú, rozoberá článok o skončení pracovného pomeru a jeho najčastejších chybách.
Ako sa postupuje pri viacerých exekúciách naraz?
Ak má zamestnanec viac exekúcií súčasne, rozhoduje poradie podľa dňa doručenia exekučného príkazu zamestnávateľovi. Skôr doručená pohľadávka sa uspokojuje prednostne; pri rovnakom dni doručenia majú rovnaké poradie a uspokojujú sa pomerne.
Výživné má pritom osobitné, privilegované postavenie a uspokojuje sa prednostne aj pred inými prednostnými pohľadávkami. Zamestnávateľ preto nemôže poradie meniť podľa vlastného uváženia — musí sa riadiť dátumami doručenia a zákonným poradím. Pri neistote je namieste poradiť sa s exekútorom alebo mzdovým odborníkom, pretože chybné poradie môže znamenať zodpovednosť za nesprávne vyplatené sumy.
Riešite ako zamestnávateľ exekučné zrážky u zamestnancov a chcete mať istotu, že výpočet aj poradie pohľadávok sedia? Radi vám mzdovú agendu nastavíme tak, aby zrážky prebiehali správne a bez rizika.
Časté otázky
Koľko peňazí mi musí zo mzdy zostať pri exekúcii v roku 2026?
Od 1. júla 2026 vám musí zostať aspoň základná nepostihnuteľná suma 413,31 € na vašu osobu, čo je 140 % životného minima 295,22 €. Za každú vyživovanú osobu sa pripočíta ďalších 103,33 €. Tieto sumy sa z čistej mzdy odpočítajú ešte pred výpočtom samotnej zrážky, takže sa k nim exekútor nedostane.
Aký je rozdiel medzi prednostnou a neprednostnou pohľadávkou?
Pri neprednostnej pohľadávke, teda bežnom dlhu, možno zraziť najviac jednu tretinu zvyšku mzdy nad nepostihnuteľnú sumu. Pri prednostnej pohľadávke možno zraziť až dve tretiny. Medzi prednostné patria najmä výživné, dane, poistné a náhrada škody na zdraví.
Kto vykonáva zrážky zo mzdy — exekútor alebo zamestnávateľ?
Samotné zrážky vykonáva zamestnávateľ ako platiteľ mzdy, a to na základe doručeného exekučného príkazu. Zamestnávateľ zrážku vypočíta, vykoná a poukáže oprávnenému alebo exekútorovi. Za správnosť výpočtu aj dodržanie poradia pohľadávok zodpovedá zamestnávateľ, nie zamestnanec.