Praktický prehľad pravidiel pre firmy, ktoré zamestnávajú zahraničných pracovníkov v roku 2026
Kto je cudzinec a aké kategórie existujú
Pre účely pracovnoprávnych a odvodových predpisov rozlišujeme tri základné kategórie cudzincov: občania EÚ/EHP a Švajčiarska, štátni príslušníci tretích krajín (mimo EÚ) a vyslaní pracovníci zo zahraničia. Každá kategória má odlišný režim prístupu na slovenský trh práce a odlišné povinnosti pre zamestnávateľa. Odvodové špecifiká sa líšia aj pri ďalších skupinách zamestnancov — porovnateľne to platí napríklad pri zamestnávaní dôchodcov a študentov.
Občania EÚ: voľný pohyb, rovnaké práva
Občan členského štátu EÚ, EHP alebo Švajčiarska má právo pracovať na Slovensku bez akéhokoľvek povolenia. Zamestnávateľ ho môže zamestnať rovnako ako slovenského občana. Na zamestnávateľa sa vzťahujú rovnaké povinnosti — pracovná zmluva, prihlásenie do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, výpočet a odvod daní a odvodov. Detailný postup nájdete v článku o zamestnávaní občanov EÚ na Slovensku.
Ak občan EÚ pracuje na Slovensku dlhodobo, môže mať povinnosť získať potvrdenie o registrácii pobytu (po 3 mesiacoch). Táto povinnosť sa vzťahuje na samotného cudzinca, nie na zamestnávateľa — no zamestnávateľ by mal byť informovaný a môže zamestnancovi pomôcť tento proces zvládnuť.
Štátni príslušníci tretích krajín: povolenie na prácu
Zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny (mimo EÚ) podlieha prísnejšiemu režimu. Vo všeobecnosti platí, že cudzinec potrebuje pred nástupom do práce povolenie na pobyt za účelom zamestnania alebo modrú kartu EÚ (pre vysokokvalifikovaných pracovníkov). Existuje aj niekoľko výnimiek, pri ktorých povolenie nie je potrebné — napríklad pri cezhraničných pracovníkoch, sezónnych pracovníkoch v konkrétnych odvetviach alebo pri určitých kategóriách transferov v rámci firmy.
Proces získania povolenia pozostáva z dvoch fáz. Zamestnávateľ musí najprv overiť, či na voľné pracovné miesto existuje záujem slovenských uchádzačov (test trhu práce) — to prebieha prostredníctvom príslušného úradu práce. Ak test preukáže, že vhodný slovenský záujemca neexistuje, môže byť cudzincovi vydané povolenie. Celý proces môže trvať niekoľko mesiacov.
Výnimku z testu trhu práce tvoria niektoré povolania v zozname nedostatkových profesií, ktorý Ústredie práce aktualizuje. Zamestnávatelia v IT, stavebníctve, zdravotníctve alebo potravinárskej výrobe sa na tento zoznam bežne odvolávajú.
Modrá karta EÚ: zrýchlený postup pre odborníkov
Modrá karta EÚ je špeciálne povolenie pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Podmienky: uchádzač musí mať vysokoškolský titul (minimálne 3-ročné štúdium), platný pracovný kontrakt na Slovensku a hrubú mzdu minimálne 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Modrá karta sa vydáva na dobu platnosti pracovnej zmluvy, maximálne na 3 roky.
Odvodové povinnosti pri cudzincoch
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva cudzinca legálne pracujúceho na Slovensku, platí sociálne a zdravotné odvody rovnako ako za slovenského zamestnanca. Výnimka platí pre vyslané osoby, ktoré zostávajú poistené v krajine vysielania — v tomto prípade zamestnávateľ preukáže poistenie certifikátom A1 (pre EÚ) alebo obdobným dokladom. Ako funguje vyslanie zamestnanca do zahraničia a formulár A1, sme popísali samostatne.
Pri zamestnancoch z tretích krajín, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku, sa posúdi, v ktorej krajine je zamestnanec daňovým rezidentom. Ak je rezidentom Slovenska (pracuje tu dlhodobo, má tu rodinu a centrum záujmov), jeho príjmy sa zdaňujú na Slovensku ako celosvetové príjmy. Ak je nerezidentom, zdaňujú sa len príjmy zo zdrojov na území SR.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa
Zamestnávateľ je povinný najneskôr v deň nástupu cudzinca z tretej krajiny do práce informovať príslušný úrad práce o jeho nástupe (§ 23b zákona o službách zamestnanosti). Toto oznámenie sa podáva elektronicky. Rovnakú povinnosť má aj pri skončení zamestnania cudzinca. Nesplnenie tejto povinnosti je priestupkom s pokutou.
Zamestnávanie cudzincov na Slovensku je pri správnom postupe administratívne zvládnuteľné — vyžaduje si však znalosť pravidiel a ich dôsledné dodržiavanie. Občania EÚ sú rovnocenní so slovenskými zamestnancami. Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín si vo väčšine prípadov vyžaduje povolenie, test trhu práce a informovanie úradu práce. Odvodové a daňové povinnosti sa riadia zákonom krajiny, kde zamestnanec fyzicky pracuje.
Plánujete zamestnať pracovníka z tretej krajiny a neviete, kde začať s povolením a odvodmi? Prevedieme vás celým procesom.
Časté otázky
Zamestnanec z Ukrajiny má dlhodobý pobyt na Slovensku. Potrebuje ešte povolenie na prácu?
Závisí od druhu pobytu. Ak má udelený dlhodobý pobyt za účelom zamestnania, môže pracovať u zamestnávateľa, pre ktorého mu bolo povolenie vydané. Ak má pobyt z iného dôvodu (napr. tolerovaný pobyt alebo dočasné útočisko), podmienky prístupu na trh práce sú odlišné. Odporúčame overiť konkrétny typ povolenia a konzultovať s úradom práce.
Musím platiť odvody za cudzinca, ktorý pracuje pre moju firmu, ale fyzicky je v Česku?
Závisí od toho, kde zamestnanec skutočne pracuje. Ak pracuje fyzicky na Slovensku, odvody platíte na Slovensku. Ak pracuje fyzicky v Česku a na Slovensku je len registrovaný, môže platiť odvody v Česku — závisí to od zmluvného dojednania a od miesta výkonu práce. V cezhraničných situáciách je odporúčaná konzultácia s odborníkom na medzinárodné sociálne poistenie.
Čo je certifikát A1 a kedy ho potrebujem?
Certifikát A1 je doklad vydaný Sociálnou poisťovňou krajiny, kde je zamestnanec poistený, ktorý potvrdzuje, že sa naňho vzťahuje sociálne poistenie tejto krajiny. Je potrebný pri vysielaní zamestnancov do zahraničia v rámci EÚ — preukazuje zahraničnému štátu, že zamestnanec platí odvody doma a nemusí sa poisťovať v krajine vyslania. Zamestnávateľ je povinný o A1 požiadať pred každým vyslaním.
