Zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny, teda cudzinca mimo EÚ, EHP a Švajčiarska, je náročnejšie než prijať občana Únie. Takýto cudzinec vo väčšine prípadov potrebuje jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie, ktorému predchádza test trhu práce na úrade práce. Zamestnávateľ najprv nahlási voľné pracovné miesto a až po jeho posúdení môže cudzinec požiadať o pobyt. Po nástupe platí cudzinec rovnaké odvody ako domáci zamestnanec a jeho mzda sa zdaňuje podľa daňovej rezidencie.
Čím sa líši zamestnanie cudzinca mimo EÚ od občana EÚ?
Občania EÚ, EHP a Švajčiarska majú na slovenskom trhu práce voľný prístup — netreba pre nich povolenie a zamestnávateľ ich len oznámi úradu práce. Podrobnosti sme rozobrali v článku o zamestnávaní občanov EÚ na Slovensku. Pri štátnych príslušníkoch tretích krajín je to zásadne inak: bez pobytu na účel zamestnania a bez oprávnenia pracovať ich zamestnať nemožno.
Tento text nadväzuje na náš všeobecný prehľad o zamestnávaní cudzincov na Slovensku a sústredí sa výhradne na tretie krajiny a na mechaniku povolení. Práve tá totiž rozhoduje o tom, ako dlho a za akých podmienok cudzinca reálne prijmete.
Čo je jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie?
Základným nástrojom je jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie — druh prechodného pobytu na účel zamestnania, ktorý cudzincovi umožňuje na Slovensku súčasne bývať aj pracovať u konkrétneho zamestnávateľa. Vydáva sa na základe potvrdenia úradu práce o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a spravidla najviac na dva roky, s možnosťou obnovenia.
O žiadosti rozhoduje oddelenie cudzineckej polície, pri jednotnom povolení spravidla do 60 dní. Pre vysokokvalifikované pozície existuje aj modrá karta EÚ a pre vnútropodnikový presun samostatný typ pobytu. Voľba správneho inštitútu závisí od kvalifikácie, dĺžky a účelu zamestnania, preto sa oplatí ju posúdiť ešte pred prísľubom nástupu.
Ako prebieha test trhu práce?
Predpokladom povolenia je vo väčšine prípadov test trhu práce. Zamestnávateľ musí voľné pracovné miesto nahlásiť príslušnému úradu práce spravidla najmenej 20 pracovných dní pred podaním žiadosti. Úrad následne posúdi, či na dané miesto nie je vhodný uchádzač z radov občanov Slovenska alebo EÚ a či cudzinec spĺňa kvalifikačné predpoklady.
Zjednodušený režim platí pre takzvané nedostatkové profesie v okresoch s nízkou nezamestnanosťou — tam sa test trhu práce nevyžaduje a proces je rýchlejší. Žiadosť o prechodný pobyt treba podať do 180 dní od vydania potvrdenia, inak stráca platnosť a celý postup sa opakuje.
Aké má zamestnávateľ povinnosti?
Zamestnávateľ nesie väčšinu administratívy. Okrem nahlásenia voľného miesta musí cudzincovi zabezpečiť rovnaké pracovné a mzdové podmienky ako porovnateľnému domácemu zamestnancovi — mzda nesmie byť nižšia a nesmie sa zneužívať jeho slabšia vyjednávacia pozícia.
Ďalej má informačné povinnosti: nástup a skončenie zamestnania cudzinca, ako aj zmeny (napríklad zmenu pracovného zaradenia) oznamuje úradu práce v zákonných lehotách, spravidla na predpísaných formulároch. Zanedbanie týchto oznámení a nelegálne zamestnávanie patria medzi najprísnejšie sankcionované správne delikty, preto sa oplatí viesť si o cudzincoch samostatnú evidenciu.
Ako je to s odvodmi a poistením?
Po vzniku pracovného pomeru sa cudzinec z tretej krajiny posudzuje z pohľadu odvodov rovnako ako domáci zamestnanec. Zamestnávateľ ho prihlási do Sociálnej poisťovne aj do zdravotnej poisťovne a odvádza poistné z hrubej mzdy v štandardných sadzbách. Neplatí tu žiadna „výnimka pre cudzincov“ — pravidlá sú univerzálne.
Ako sa z hrubej mzdy počítajú jednotlivé odvody a čistá mzda, sme podrobne rozobrali v článku o rozklade odvodov a daní z hrubej mzdy. Osobitosti nastávajú len pri krátkodobom vyslaní zo zahraničia, keď môže cudzinec zostať poistený v inej krajine na základe príslušného potvrdenia.
Ako sa zdaňuje mzda cudzinca?
Zdanenie závisí od daňovej rezidencie. Cudzinec, ktorý sa na Slovensku obvykle zdržiava viac ako 183 dní v roku alebo tu má trvalé bydlisko, je spravidla daňovým rezidentom a zdaňuje tu celosvetové príjmy. Ak podmienky rezidencie nespĺňa, je nerezidentom a na Slovensku sa zdaňuje len jeho príjem zo slovenského zdroja — teda mzda za prácu vykonanú u vás.
Zamestnávateľ v oboch prípadoch zráža preddavky na daň zo závislej činnosti rovnako ako u ostatných zamestnancov. Pri uplatnení nezdaniteľných častí či daňového bonusu však treba overiť konkrétne podmienky, pretože pri nerezidentoch a rodinných príslušníkoch mimo EÚ môžu byť obmedzené.
Chystáte sa prijať pracovníka z tretej krajiny a neviete, ktoré povolenie potrebuje a aké lehoty vás čakajú? Prevedieme vás celým procesom od testu trhu práce po prihlásenie do poisťovní.
Časté otázky
Ako dlho trvá, kým môže cudzinec z tretej krajiny nastúpiť?
Počítajte v mesiacoch. Pred podaním žiadosti treba voľné miesto nahlásiť úradu práce spravidla najmenej 20 pracovných dní vopred, o žiadosti o pobyt rozhoduje cudzinecká polícia zvyčajne do 60 dní a k tomu treba pripočítať čas na doloženie dokladov a ich overenie. Pri nedostatkových profesiách je proces rýchlejší, pretože sa test trhu práce nevyžaduje.
Platí cudzinec z tretej krajiny rovnaké odvody ako Slovák?
Áno. Po vzniku pracovného pomeru sa cudzinec prihlasuje do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a odvádza poistné z hrubej mzdy v rovnakých sadzbách ako domáci zamestnanec. Žiadna zvýhodnená ani znížená sadzba pre cudzincov neexistuje. Výnimkou je len krátkodobé vyslanie, keď môže zostať poistený v inej krajine na základe potvrdenia o príslušnosti k právnym predpisom.
Môže cudzinec s jednotným povolením pracovať u ktoréhokoľvek zamestnávateľa?
Nie. Jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie sa viaže na konkrétne pracovné miesto a zamestnávateľa uvedeného v potvrdení úradu práce. Zmena zamestnávateľa alebo pracovného zaradenia sa musí oznámiť a v mnohých prípadoch si vyžaduje nové posúdenie. Preto nemožno cudzinca bez ďalšieho preradiť na inú pozíciu, než na akú bolo povolenie vydané.