Česko a Slovensko — blízke, no nie rovnaké
Česká republika je pre slovenských podnikateľov najčastejším zahraničným trhom. Rovnaký jazyk, geografická blízkosť aj dlhé obchodné vzťahy z nej robia prirodzený prvý krok pri expanzii. Napriek tomu má fakturácia do Česka niekoľko odlišností oproti tuzemskému fakturovaniu — a práve tieto rozdiely bývajú zdrojom chýb.
Česká republika je člen EÚ — platí režim prenesenia daňovej povinnosti
Keď slovenský platiteľ DPH fakturuje českému podnikateľovi, ktorý je tiež platiteľom DPH vo svojej krajine, uplatňuje sa tzv. reverse charge (prenesenie daňovej povinnosti). To znamená, že slovenská strana vystaví faktúru bez DPH a DPH si prizná a odvedie sám český odberateľ vo svojej krajine.
Na faktúre musí byť uvedené IČ DPH (resp. DIČ) odberateľa aj dodávateľa. Slovenský dodávateľ je povinný uviesť odkaz na príslušné ustanovenie zákona alebo smernice EÚ, ktoré prenesenie daňovej povinnosti zakladá. Ak táto podmienka nie je splnená — napríklad česká strana nemá platné IČ DPH — slovenský dodávateľ by mal na faktúre uviesť DPH podľa slovenského zákona.
Slovenský platiteľ DPH je zároveň povinný uviesť toto dodanie v súhrnnom výkaze, ktorý sa podáva elektronicky na daňový úrad.
Pozor na DIČ versus IČ DPH v Česku
V slovenskom systéme sú tieto pojmy čiastočne zameniteľné, no v Česku fungujú odlišne. Česká republika používa DIČ (Daňové identifikačné číslo), pričom pre účely DPH má tvar CZ + rodné číslo alebo IČO. Pri fakturácii pre českého partnera je dôležité overiť, či je registrovaný pre DPH a aké DIČ pre DPH má pridelené — toto číslo sa uvádza na faktúre.
Zámenou IČO a DIČ môže dôjsť k chybe, ktorá zneplatní nárok na oslobodenie od DPH. Overenie statusu odberateľa je možné cez európsky systém VIES (VAT Information Exchange System), dostupný na stránke Európskej komisie.
Rôzne sadzby DPH a registračné limity
Od roku 2025 platí na Slovensku základná sadzba DPH 23 %, kým v Česku je to 21 %. Pri B2B obchodoch (medzi podnikateľmi, ktorí sú platiteľmi DPH) je tento rozdiel vo výsledku irelevantný — obe strany si DPH odpočítajú. Rozdiel pociťujú predovšetkým koncoví spotrebitelia.
Iná je situácia pri registračnom limite. Na Slovensku platí od roku 2025 dvojstupňový limit: 50 000 eur (registrácia od 1. januára nasledujúceho roka) a 62 500 eur (okamžitá registrácia). V Česku sú limity výrazne vyššie — cca 80 000 eur a 101 000 eur v prepočte. To znamená, že podnikateľ, ktorý je na Slovensku povinným platiteľom DPH, by ešte v Česku registrovaný byť nemusel — a naopak.
Fakturácia v českých korunách a kurzové rozdiely
Slovenský podnikateľ môže fakturovať do Česka v eurách alebo v českých korunách. Ak fakturuje v CZK, musí pri zaúčtovaní prepočítať sumu na eurá. Na tento prepočet sa spravidla používa referenčný kurz Európskej centrálnej banky alebo Národnej banky Slovenska platný v deň vzniku daňovej povinnosti. Kurzové rozdiely, ktoré vzniknú medzi dátumom vystavenia faktúry a dátumom úhrady, sa účtujú ako výnosové alebo nákladové kurzové rozdiely.
Spoločnosť s ručením obmedzeným vedúca podvojné účtovníctvo musí tieto kurzové rozdiely vykazovať riadne. Živnostník s paušálnymi výdavkami má jednoduchší postup.
Jazyk faktúry a dokumentácia
Zákon neurčuje, v akom jazyku musí byť faktúra napísaná, no v praxi sa odporúča vystavovať faktúry do Česka dvojjazyčne — v slovenčine aj češtine. Dvojjazyčná faktúra uľahčuje spracovanie na strane odberateľa a znižuje riziko nedorozumenia pri daňovej kontrole. Zmluvy, objednávky a dodacie listy by mali byť uchovávané spolu s faktúrami.
Záver
Fakturácia do Česka nie je zložitá, ale vyžaduje znalosť niekoľkých kľúčových pravidiel: overenie DPH statusu odberateľa, správnu aplikáciu reverse charge, podanie súhrnného výkazu a správny prepočet meny. Kto tieto pravidlá pozná a dodržiava, môže obchodovať s českými partnermi bez obáv z daňových komplikácií.
Plánujete fakturovať českým partnerom a chcete mať istotu v DPH a režime reverse charge?