Konateľ za bežné obchodné záväzky ani dane svojej s.r.o. spravidla neručí celým súkromným majetkom — od toho tu právna forma s ručením obmedzeným je. Ručenie konateľa a jeho osobný postih však hrozia vo chvíli, keď poruší svoje povinnosti: nekoná s odbornou starostlivosťou, neskoro podá návrh na konkurz alebo dopustí, aby firma neplnila daňové povinnosti. Vtedy môže zodpovedať za škodu, zaplatiť zákonnú náhradu 12 500 eur a byť na tri roky vylúčený z funkcie.
Ručí konateľ za záväzky s.r.o. svojím majetkom?
Podstatou spoločnosti s ručením obmedzeným je oddelenie majetku firmy od majetku ľudí, ktorí za ňou stoja. Za svoje záväzky zodpovedá spoločnosť celým svojím majetkom, no spoločník ručí veriteľom len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (§ 106 Obchodného zákonníka). Keď je vklad splatený, spoločník už za dlhy firmy neručí vôbec.
Konateľ je v inom postavení ako spoločník, hoci pri jednoosobových firmách ide často o tú istú osobu. Konateľ je štatutárny orgán — firmu riadi a koná v jej mene. Za bežné obchodné dlhy spoločnosti preto priamo neručí; ak firma nezaplatí dodávateľovi, dodávateľ sa domáha plnenia od firmy, nie od konateľa. Rozdiel medzi odmeňovaním a zodpovednosťou týchto rolí sme podrobnejšie rozobrali v článku o tom, ako sa konateľ odmeňuje ako zamestnanec alebo cez zmluvu o výkone funkcie. Osobná zodpovednosť konateľa je teda výnimkou, ktorá nastupuje až pri porušení povinností.
Čo znamená povinnosť konať s odbornou starostlivosťou?
Kľúčové pravidlo obsahuje § 135a Obchodného zákonníka: konateľ je povinný vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Musí si zaobstarať a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie, zachovávať mlčanlivosť a neuprednostniť vlastný prospech pred záujmom firmy.
Ak túto povinnosť poruší a spoločnosti tým spôsobí škodu, zodpovedá za jej náhradu. Pri viacerých konateľoch zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne. Dôležitý je aj obrátený dôkaz: v prípade sporu musí konateľ preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou — nie firma, že nekonal. Zodpovednosť sa navyše neobmedzuje len na formálne vymenovaných konateľov. Podľa § 66 Obchodného zákonníka nesie rovnakú zodpovednosť aj takzvaný faktický konateľ, teda osoba, ktorá firmu reálne riadi bez toho, aby bola do funkcie oficiálne ustanovená.
Kedy konateľ zodpovedá za škodu spoločnosti a veriteľom?
Typické situácie, keď hrozí zodpovednosť za škodu, sú konkrétne a v praxi opakujúce sa. Patria sem najmä:
- uzatvorenie nevýhodnej zmluvy či predaj majetku hlboko pod cenu bez rozumného dôvodu,
- vyplatenie peňazí zo spoločnosti v čase, keď na to firma nemala prostriedky,
- zanedbanie účtovníctva alebo daňových povinností, ktoré vyústi do pokút a sankcií,
- pokračovanie v podnikaní na dlh, hoci bolo zrejmé, že firma smeruje do platobnej neschopnosti.
Nárok na náhradu škody si primárne uplatňuje samotná spoločnosť. Ak si ho neuplatní, môže tak za ňu urobiť veriteľ, ktorý sa nevie domôcť svojej pohľadávky. Za tú istú škodu tak môže konateľa žalovať firma aj jej veritelia — preto je hranica medzi zodpovednosťou konateľa a účtovníka častým zdrojom nedorozumení, ktorý sme priblížili v texte o deľbe zodpovednosti medzi konateľom a účtovníkom.
Aké riziko hrozí pri oneskorenom podaní návrhu na konkurz?
Najtvrdší osobný postih býva spojený s úpadkom firmy. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ukladá štatutárnemu orgánu povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odvtedy, ako sa dozvedel alebo sa pri odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o úpadku spoločnosti. Úpadok znamená platobnú neschopnosť alebo predlženie, keď hodnota záväzkov prevyšuje hodnotu majetku.
Ak konateľ túto lehotu zmešká, zákon fikciou zmluvnej pokuty stanovuje sankciu vo výške 12 500 eur (zodpovedá polovici minimálneho základného imania akciovej spoločnosti), ktorá plynie do konkurznej podstaty v prospech veriteľov. Túto pokutu nemožno nijako znížiť; konateľ sa jej zbaví jedine tým, že preukáže, že povinnosť podať návrh v skutočnosti neporušil. Príklad: konateľ vie už v marci, že firma je predlžená, no v snahe „to ešte zachrániť“ naberá ďalšie objednávky a návrh podá až v septembri. Nové dlhy z tohto obdobia a paušálna náhrada môžu dopadnúť priamo na jeho súkromný majetok.
Posúdenie hroziaceho úpadku, správne načasovanie návrhu na konkurz aj nastavenie zmluvy o výkone funkcie majú svoj právny rozmer; s ich prípravou pomôže advokátska kancelária STEINIGER | law firm.
Ako je to s ručením a zodpovednosťou za dane firmy?
Ani za dane spoločnosti konateľ zo zákona automaticky neručí celým svojím majetkom — daňový nedoplatok je dlhom firmy. Existuje síce inštitút ručenia za daň pri DPH (§ 69 zákona o DPH), ten však dopadá na odberateľa, ktorý vedel alebo mal vedieť, že dodávateľ daň nezaplatí, nie na konateľa dodávateľa. To ale neznamená, že daňové prehrešky sú bez osobných následkov.
Ak konateľ zanedbaním povinností zapríčiní, že firme vzniknú pokuty či nedoplatky, ide o škodu, za ktorú môže zodpovedať spoločnosti. Pri úmyselnom skrátení dane alebo neodvedení zrazenej dane a poistného hrozí konateľovi aj trestnoprávna zodpovednosť ako fyzickej osobe. A napokon — za neplnenie daňových povinností môže finančná správa iniciovať vylúčenie konateľa z funkcie.
Čo je diskvalifikácia (vylúčenie) konateľa?
Diskvalifikácia znamená, že súd rozhodne o vylúčení fyzickej osoby z výkonu funkcie štatutárneho orgánu, a to až na tri roky. Dôvodom môže byť porušenie povinností pri úpadku firmy alebo opakované neplnenie daňových povinností. Vylúčená osoba sa zapíše do registra diskvalifikácií a počas trvania zákazu nemôže byť konateľom ani členom štatutárneho či dozorného orgánu v žiadnej spoločnosti.
Postih tu nie je len formálny. Ak niekto napriek zákazu funkciu ďalej vykonáva, začína za záväzky vzniknuté v tomto období ručiť osobne. Diskvalifikácia je preto pre podnikateľa citeľný zásah — na tri roky mu de facto zatvára dvere k riadeniu vlastných aj cudzích firiem.
Ako môže konateľ znížiť riziko osobného postihu?
Osobnej zodpovednosti sa nedá „vypnúť“, dá sa jej však výrazne predchádzať. Základom je poctivé a včasné účtovníctvo, priebežný prehľad o platobnej schopnosti firmy a schopnosť rozhodnutia doložiť podkladmi — teda preukázať, že konateľ rozhodoval na základe dostupných informácií a v dobrej viere. Rovnako pomáha oddeliť súkromné a firemné financie, čo je téma, ktorej sa dotýkame aj pri vkladoch spoločníka do s.r.o..
Pri prvých signáloch problémov — druhotná platobná neschopnosť, rastúce nedoplatky, záporné vlastné imanie — je namieste konať bez odkladu a zvážiť konkurz alebo reštrukturalizáciu skôr, než uplynie 30-dňová lehota. Práve odkladanie tohto kroku býva najčastejšou príčinou, prečo sa dlhy firmy nakoniec prenesú na súkromný majetok konateľa.
Neistota okolo osobnej zodpovednosti konateľa sa najlepšie rieši skôr, než nastane problém. Radi s vami prejdeme vašu situáciu a nastavíme, ako riziká minimalizovať.
Časté otázky
Ručí konateľ za dlhy s.r.o. automaticky?
Nie. Za bežné obchodné záväzky a dane firmy konateľ svojím majetkom neručí — zodpovedá za ne spoločnosť. Osobná zodpovednosť nastupuje až vtedy, keď konateľ poruší svoje povinnosti, napríklad nekoná s odbornou starostlivosťou alebo neskoro podá návrh na konkurz. Vtedy môže zodpovedať za spôsobenú škodu.
Koľko zaplatí konateľ pri oneskorenom podaní konkurzu?
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje zmluvnú pokutu vo výške 12 500 eur, ak konateľ nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od úpadku. Túto pokutu nemožno znížiť a konateľ sa jej zbaví len tým, že preukáže, že povinnosť podať návrh neporušil. Popri tom môže zodpovedať aj za ďalšie dlhy, ktoré vznikli po lehote.
Čo je diskvalifikácia konateľa?
Ide o rozhodnutie súdu o vylúčení fyzickej osoby z funkcie štatutárneho orgánu až na tri roky. Dôvodom býva porušenie povinností pri úpadku alebo neplnenie daňových povinností. Počas zákazu daná osoba nemôže byť konateľom ani členom orgánu žiadnej firmy a ak funkciu napriek tomu vykonáva, ručí za vzniknuté záväzky osobne.