Ako si konateľ s.r.o. môže legálne nastaviť odmenu, aby bol pomer medzi príjmom a odvodovou záťažou čo najvýhodnejší.
Konateľ nie je bežný zamestnanec
Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je štatutárnym orgánom, ktorý koná v mene spoločnosti navonok. Tento vzťah je zo zákona vždy obchodnoprávny — riadi sa Obchodným zákonníkom, nie Zákonníkom práce. Judikatúra slovenských súdov aj prevládajúci právny výklad sa zhodujú: na výkon funkcie konateľa ako štatutárneho orgánu nie je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu, pretože ide o obchodnoprávny vzťah, nie o výkon závislej práce v podriadenosti zamestnávateľovi.
Konateľ však môže byť aj zamestnancom tej istej s.r.o. — ale len na iné činnosti, ako sú výlučne spojené s výkonom jeho funkcie štatutára. Napríklad, ak konateľ v IT firme okrem riadenia spoločnosti poskytuje aj programátorské služby pre klientov tejto s.r.o., môže na tieto konkrétne činnosti uzatvoriť pracovnú zmluvu. Kľúčom je, že pracovný pomer a výkon funkcie konateľa musia byť obsahovo jasne odlíšené.
Pre praktické účely teda každý konateľ stojí pred výberom z viacerých modelov: výkon funkcie bez odmeny, zmluva o výkone funkcie s pravidelnou odmenou, zmluva o výkone funkcie s nepravidelnou odmenou, alebo kombinácia zmluvy o výkone funkcie s pracovnou zmluvou na iné činnosti.
Model 1: Výkon funkcie bez odmeny
Konateľ môže vykonávať svoju funkciu bezodplatne. Aby bol tento vzťah právne korektný, musí byť bezodplatnosť výslovne zaznamenaná v písomnej zmluve o výkone funkcie schválenej valným zhromaždením — ak zmluva chýba, platí podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka primerane mandátna zmluva, ktorá je zo zákona odplatná. Samotná bezodplatnosť teda nie je automatická, treba ju výslovne dojednať.
Z odvodového hľadiska platí: bez priznanej odmeny nevzniká konateľovi povinnosť platiť sociálne odvody. Zdravotné odvody však konateľ bez iného príjmu alebo bez statusu poistenca štátu platiť musí — ako samoplatiteľ, v roku 2026 vo výške minimálne 121,92 eura mesačne. Ak je konateľ zároveň SZČO, zamestnancom inde alebo poistencom štátu, zdravotné poistenie sa riadi pravidlami príslušného súbehu.
Tento model je vhodný najmä v začiatkoch podnikania, keď firma negeneruje dostatočný zisk na výplatu odmeny, alebo pri holdingových štruktúrach, kde konateľ čerpá príjem z iného zdroja. Ak práve rozbiehate firmu, oplatí sa pozrieť aj na to, ako správne založiť a prevádzkovať s.r.o., aby ste od začiatku mali papierovačky okolo štatutára v poriadku.
Model 2: Zmluva o výkone funkcie s pravidelnou mesačnou odmenou
Ak konateľ poberá pravidelný mesačný príjem na základe zmluvy o výkone funkcie, odmena sa podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti — zdaňuje sa rovnako ako mzda zamestnanca, preddavkami na daň a mesačnými odvodmi.
Odvodová záťaž je pri pravidelnej odmene plná: konateľ platí zdravotné odvody 4 percentá a sociálne odvody 9,4 percenta z hrubej odmeny. Spoločnosť za neho odvádza zdravotné 11 percent a sociálne 24,15 percenta. Celkové zaťaženie je teda porovnateľné s bežným zamestnaneckým pomerom. Z odmeny sa neplatí garančné a úrazové poistenie — v tomto sa zmluva o výkone funkcie odlišuje od pracovnej zmluvy.
Odmena konateľa je pre spoločnosť daňovo uznateľným nákladom (účtuje sa na účte 523 — Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva), čo znižuje základ dane z príjmov právnickej osoby. Podmienkou daňovej uznateľnosti je, že zmluva o výkone funkcie bola riadne uzatvorená a schválená valným zhromaždením alebo rozhodnutím jediného spoločníka. Bez tohto schválenia môže daňový úrad uznateľnosť nákladu spochybniť.
Pri pravidelnej odmene má konateľ nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (v roku 2026 je plná nezdaniteľná časť 5 646,48 eura ročne pri základe dane do 26 367,26 eura), prípadne daňového bonusu na deti, ak spĺňa podmienky. Vyhlásenie k dani podáva u zamestnávateľa, pričom môže mať podpísané len u jedného zdroja súčasne.
Model 3: Zmluva o výkone funkcie s nepravidelnou odmenou
Pri nepravidelnej odmene — teda takej, ktorá nie je vyplácaná každý mesiac, ale napríklad štvrťročne, ročne alebo pri dosiahnutí určitých výsledkov — sa líši odvodová sadzba do Sociálnej poisťovne. Zamestnanec (konateľ) platí pri nepravidelnej odmene sociálne poistenie sadzbou 7 percent (namiesto 9,4 percenta pri pravidelnom príjme) a spoločnosť platí 21,75 percenta (namiesto 24,15 percenta). Zdravotné odvody zostávajú rovnaké — 4 a 11 percent.
Pri nepravidelnej odmene sa konateľ do Sociálnej poisťovne prihlasuje len v mesiacoch, keď je odmena vyplatená. Výhodou tohto modelu je teda nižšia sociálna odvodová sadzba, no treba zohľadniť, že nižšie odvody znamenajú aj nižšie nároky na dávky — nižší dôchodok, kratší nárok na nemocenské a podobne.
Príklad: konateľ dostane raz ročne odmenu 10 000 eur. Sociálne odvody zamestnanca sú 700 eur (7 %), zdravotné 400 eur (4 %). Spoločnosť odvádza sociálne 2 175 eur (21,75 %) a zdravotné 1 100 eur (11 %). Celkový náklad pre firmu je 13 275 eur. Pri rovnakom príjme rozloženom na mesačné platby by boli odvody vyššie.
Prečo sa vyplatí pozrieť na dividendy
Mnohí konatelia, ktorí sú zároveň spoločníkmi, čerpajú príjem kombináciou odmeny za výkon funkcie a podielov na zisku (dividend). Dividendy nie sú mzdovým nákladom — spoločnosť ich vypláca zo zisku po zdanení, čo znamená, že znižujú zisk, no nemenia základ dane právnickej osoby. Na druhej strane, dividendy podliehajú len 7-percentnej zrážkovej dani (pre zisky od roku 2025) a nepodliehajú zdravotným ani sociálnym odvodom (pri ziskoch od roku 2017).
Z pohľadu celkového zdanenia je teda výplata dividend daňovo výhodnejšia ako výplata odmeny, pokiaľ konateľ nepotrebuje aktívny príjem napríklad na uplatnenie daňového bonusu na deti alebo na budovanie dôchodkového nároku. Podrobné porovnanie nájdete v článku o tom, ako optimalizovať výplatu peňazí z firmy medzi odmenou a dividendou. Optimálne nastavenie je preto kombinácia: dostatočne vysoká odmena na uplatnenie odpočítateľných položiek a splnenie podmienky pre daňový bonus, zvyšok čerpaný ako dividenda.
Ešte pred rozhodovaním o pomere odmeny a dividendy je užitočné zrátať si, koľko peňazí si reálne môžete vyplatiť z firmy po zohľadnení daní a odvodov — až potom má zmysel ladiť jednotlivé zložky príjmu.
Minimálny vymeriavací základ konateľa na zdravotné poistenie
Od roku 2023 platí pre konateľov s odmenou minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie vo výške životného minima — pre rok 2026 je to 273,99 eura mesačne. To znamená, že aj keď odmena konateľa je napríklad len 50 eur, zdravotný odvod (4 percentá) sa počíta aspoň z 273,99 eura, teda minimálne 10,96 eura za zamestnanca. Spoločnosť platí 11 percent z minimálne rovnakého základu, teda minimálne 30,14 eura. Táto podmienka sa nevzťahuje na konateľov bez priznanej odmeny.
Nastavenie odmeny konateľa nie je len účtovná formálnosť — je to rozhodnutie s priamym dopadom na výšku odvodov, daňovú záťaž aj osobné nároky konateľa na budúce dávky. Žiadny model nie je univerzálne najlepší: výber závisí od toho, či konateľ potrebuje aktívny príjem, či je zároveň spoločníkom, akú výšku príjmu plánuje a či si chce zachovať plné sociálne zabezpečenie. Kľúčovým predpokladom je vždy riadne uzatvorená a schválená zmluva o výkone funkcie — bez nej hrozí spochybnenie daňovej uznateľnosti nákladu aj nesprávne nastavenie odvodov.
Nastavenie odmeny konateľa medzi mzdou, zmluvou o výkone funkcie a dividendou vieme prepočítať priamo na vašu situáciu a ušetrené eurá.
Časté otázky
Musí mať konateľ vždy uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie?
Nie je to povinnosť zo zákona, no je to silne odporúčané. Ak zmluva chýba, vzťah sa riadi primerane mandátnou zmluvou podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktorá je zo zákona odplatná. Konateľovi bez zmluvy by tak mohlo vzniknúť právo na odmenu, hoci to nebolo zámerom. Ak chce konateľ vykonávať funkciu bezodplatne, musí to byť výslovne zakotvené v písomnej zmluve schválenej valným zhromaždením.
Môže konateľ v jednoosobovej s.r.o. uzatvoriť pracovnú zmluvu sám so sebou?
Táto otázka je právne sporná. Judikatúra Najvyššieho súdu SR z roku 2009 naznačuje, že pracovná zmluva, kde na oboch stranách stojí tá istá fyzická osoba, môže byť v rozpore so zákonom. V praxi sa odporúča namiesto pracovnej zmluvy použiť zmluvu o výkone funkcie, prípadne riešiť odmenu výlučne cez ňu a doplniť ju dividendami.
Je výhodnejšie vyplatiť si odmenu alebo dividendu?
Dividenda je pri bežných sumách výhodnejšia: podlieha len 7-percentnej zrážkovej dani a nie sú z nej zdravotné ani sociálne odvody. Odmena sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti a platia sa z nej plné odvody. Kombinácia — dostatočne vysoká odmena na uplatnenie nezdaniteľnej časti a daňového bonusu, zvyšok ako dividenda — býva optimálnym riešením pre konateľa, ktorý je aj spoločníkom.