Pracujete na voľnej nohe, tvoríte obsah na internete, fotografujete, píšete texty alebo programujete pre klientov? Príjmy z takýchto činností sa môžu zdať neformálne — veď ide len o prácu popri zamestnaní, koníček, ktorý niečo vynáša. Slovenský zákon o dani z príjmov však na to nazerá inak. Rozhodujúce nie je, ako sami seba označujete, ale čo robíte a koľko zarábate.
Príležitostný príjem alebo podnikanie?
Zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do niekoľkých kategórií. Pre freelancerov a ľudí s vedľajšími zárobkami sú kľúčové tri z nich.
Prvou je príležitostný príjem podľa § 8 zákona. Zákon o dani z príjmov pojem „príjmy z príležitostných činností“ nikde nedefinuje. Z obsahu tohto výrazu vyplýva, že by malo ísť o čosi náhodné, jednorazové — nejakú činnosť, ktorú človek vykonáva len raz alebo párkrát ročne a nesúvisí s jeho hlavnou činnosťou. Príkladom môže byť drobná výpomoc, predaj prebytkov zo záhradky alebo jednorazová brigáda charakteru, ktorý nemá znaky podnikania.
Príjmy z príležitostných činností sú oslobodené od dane v plnej výške, ak ich úhrn v kalendárnom roku nepresiahne 500 eur. Ak úhrn týchto príjmov presiahne 500 eur, oslobodenie vo výške 500 eur sa uplatní a do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce túto sumu.
Dôležité obmedzenie: za príjem z príležitostných činností sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak si vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami z podnikania, môže znížiť základ dane o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu. Inými slovami, ak vám firma vyplatí odmenu za konkrétnu prácu a zároveň si ju dá do nákladov, pre vás oslobodenie 500 eur neplatí.
Druhou kategóriou sú príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6. Ak je príjem pravidelný a ide o „nezávislú“ prácu, daný poskytovateľ by sa mal registrovať ako podnikateľ. Podľa Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Nerozhoduje suma príjmu, ktorý sa podarilo zarobiť, ale pravidelnosť a hlavne cieľ. Ak máte stabilnú zamestnaneckú prácu a zarábate si k nej fakturáciou, oplatí sa pozrieť, čo všetko obnáša živnosť popri zamestnaní a kedy je to najvýhodnejšie nastavenie.
Treťou osobitnou kategóriou sú autorské príjmy — teda príjmy z vytvorenia diela alebo z použitia diela. Tieto majú svoje vlastné pravidlá a živnosť pri nich nie je vždy povinná.
Osobitný prípad: tvorcovia obsahu, influenceri a autori
Finančná správa SR sa v júni 2025 priamo vyjadrila k téme zdaňovania influencerov a tvorcov obsahu. Rozhodujúce pri daňovom priznaní je typ činnosti a výška príjmu. V prípade, že influencer vytvára originálny obsah ako výsledok svojej duševnej tvorby, spadá táto činnosť pod autorské právo. Založenie živnosti v takom prípade nie je povinné, avšak príjem podlieha dani z príjmov. Ak však influencer zdieľa cudzie diela alebo propaguje produkty bez vlastnej tvorivej činnosti, môže mu vzniknúť povinnosť registrácie ako samostatne zárobkovo činnej osoby.
Autorské príjmy sa delia na aktívne a pasívne. Medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov sa zahŕňajú napríklad tantiémy, ktoré sú podľa ustanovení autorského zákona odmenami súvisiacimi s majetkovými právami autorov. Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sa považujú za pasívne príjmy.
Autor má pri zdaňovaní na výber: daňovník, ktorý dosiahne príjmy na základe licenčných zmlúv, sa môže s platiteľom dane vopred pred vyplatením odmeny dohodnúť, že daň z neho nevyberie. Ak daňovník s platiteľom dane uzatvorí takúto dohodu, daňovú povinnosť z tohto príjmu vysporiada sám prostredníctvom podania daňového priznania. Výhodou tohto postupu je, že si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne do 20 000 eur ročne.
Online príjmy: žiadna šedá zóna
Mnohí freelanceri si myslia, že príjmy zo zahraničných platforiem — YouTube, Upwork, Fiverr, affiliate programy — sú mimo dosahu slovenských daňových úradov. Nie je to pravda.
Slovenský daňový rezident zdaňuje celosvetové príjmy. Pri online podnikaní najprv treba určiť, či ide o podnikanie, príležitostný príjem, autorský príjem, príjem z kapitálového majetku alebo predaj virtuálnej meny — od toho závisí daň, odvody aj evidencia.
Finančná správa aktívne sleduje príjmy z digitálnych platforiem. Aj relatívne malé príjmy z AdSense alebo affiliate programov môžu vytvoriť povinnosť podať daňové priznanie.
Do zdaniteľných príjmov patria nielen peniaze. Aktivity influencerov môžu zahŕňať reklamné spolupráce, barterové výmeny — napríklad produkty za propagáciu — výnosy z reklám zobrazovaných na platformách, predaj vlastných produktov alebo provízie z affiliate odkazov. Produkt získaný výmenou za reklamný príspevok je teda príjem, ktorý treba oceniť trhovou hodnotou a uviesť v daňovom priznaní.
Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie a registrovať sa na DPH
Pre rok 2025 platí, že ak influencer dosiahol zdaniteľné príjmy vyššie ako 2 876,90 eura, je povinný podať daňové priznanie — najneskôr do 31. marca 2026. Toto pravidlo platí rovnako pre všetkých daňovníkov s vedľajšími príjmami, nielen pre influencerov.
Ak hodnota dodaných tovarov alebo služieb presiahne 50 000 eur v priebehu kalendárneho roka, vzniká povinnosť podať žiadosť o registráciu na DPH do piatich pracovných dní odo dňa, kedy bol obrat prekročený. V prípade, že obrat presiahne 62 500 eur, influencer sa stáva platiteľom DPH okamihom dodania tovaru alebo služby, ktorým bola táto hranica prekročená. Detailné rozdiely medzi týmito hranicami sme rozobrali v článku o registrácii na DPH a nových pravidlách od roku 2025.
Pre tých, ktorí predávajú digitálne služby zákazníkom v iných krajinách EÚ, platí navyše osobitný limit. Pri cezhraničnom B2C predaji digitálnych služieb do EÚ treba sledovať spoločný limit 10 000 eur. Po jeho prekročení sa miesto dodania presúva do krajiny zákazníka — prakticky to znamená riešiť OSS alebo registrácie v členských štátoch.
Najčastejšie omyly
Jednou z najčastejších chýb online podnikateľov je presvedčenie, že príjmy zo zahraničia sa nezdaňujú. Ako slovenský daňový rezident zdaňujete všetky príjmy bez ohľadu na to, odkiaľ plynú.
Druhou chybou je ignorovanie povinnosti viesť evidenciu. Bez prehľadu o tom, kedy, odkiaľ a v akej výške príjmy plynuli, je prakticky nemožné správne vypočítať daňovú povinnosť a pri kontrole takmer nemožné ju obhájiť.
Treťou je podceňovanie nepeňažných príjmov. Keď influencer dostane produkt alebo službu výmenou za propagáciu, musí si ju oceniť bežnou trhovou hodnotou a zahrnúť do daňového priznania rovnako ako klasickú platbu. Rozhodujúci je fakt, že za svoju činnosť niečo získal, hoci nejde o peniaze na účte.
Záver
Hranica medzi koníčkom a podnikaním nie je daná výškou zárobku, ale povahou a pravidelnosťou činnosti. Jednorazová výpomoc kamarátovi je niečo iné ako opakované poskytovanie služieb klientom — hoci príjem z oboch môže byť rovnaký.
Finančná správa dlhodobo kladie dôraz na férovosť a rovnosť daňového zaobchádzania naprieč všetkými sektormi hospodárstva. Digitálny priestor nie je výnimkou. Influenceri a tvorcovia obsahu pôsobiaci online si musia byť vedomí toho, že na nich platia rovnaké pravidlá a povinnosti ako na tradičných podnikateľov.
Správne nastavenie od začiatku — vedenie evidencie, pochopenie typu príjmu a včasná konzultácia s daňovým poradcom — je oveľa lacnejšie riešenie ako dodatočné platenie daní, pokút a úrokov z omeškania.
Neviete, či vaše vedľajšie príjmy stále spadajú pod oslobodenie, alebo už zakladajú povinnosť živnosti a DPH? Pozrieme sa na vašu situáciu konkrétne a navrhneme nastavenie, ktoré je zákonné aj výhodné.