Čoraz viac ľudí uvažuje o tom, že si popri hlavnom zamestnaní otvoria živnosť. Dôvody sú rôzne – privyrobiť si, rozbehnúť vlastný projekt alebo postupne prejsť do plnohodnotného podnikania. Zákon to vo väčšine prípadov umožňuje, no nie bez podmienok. Predtým, ako podáte ohlásenie živnosti, je dobré vedieť, na čo si dať pozor.
Kedy potrebujete súhlas zamestnávateľa
Zákonník práce súbežnému podnikaniu a zamestnaniu v zásade nebráni. Dôležité je ale rozlíšiť, či vaše plánované podnikanie má alebo nemá konkurenčný charakter voči vášmu zamestnávateľovi.
Ak chcete podnikať v oblasti, ktorá priamo konkuruje predmetu podnikania vášho zamestnávateľa, potrebujete jeho predchádzajúci písomný súhlas. Bez neho takúto činnosť nemožno začať. Zamestnávateľ má na vyjadrenie 15 dní od doručenia žiadosti. Ak sa do tohto termínu nevyjadrí, platí, že súhlas udelil.
Súhlas nepotrebujete, ak vaše podnikanie nemá k zamestnávateľovi konkurenčný charakter. Výnimka platí aj pre vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu alebo umeleckú činnosť – pri nich sa konkurenčný charakter vôbec neposudzuje.
Príklad: Zamestnanec nábytkovej firmy, ktorý chce na živnosť vyrábať drevené komody, potrebuje súhlas. Ten istý zamestnanec, ktorý chce podnikať v doprave, súhlas nepotrebuje.
Ako živnosť založiť
Formálny proces je relatívne jednoduchý. Živnosť sa zakladá ohlásením buď listinne na živnostenskom úrade, alebo elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS).
Výška poplatkov pri listinnom ohlásení:
- voľná živnosť: 7 € za každú živnosť
- remeselná alebo viazaná živnosť: 22 € za každú živnosť
Pri elektronickom ohlásení cez ÚPVS:
- voľné živnosti: bez poplatku
- remeselná alebo viazaná živnosť: 11 € za každú živnosť
Alternatívou k živnosti je aj založenie s.r.o., čo je administratívne náročnejší proces. Vyžaduje spísanie spoločenskej zmluvy, splatenie časti vkladov a zápis do obchodného registra. Poplatok za prvý zápis s.r.o. do obchodného registra je 220 €. Ak si nie ste istí, ktorá forma je pre vás výhodnejšia, pomôže vám detailné porovnanie živnosti a s.r.o. v roku 2026.
Registrácia na daňovom úrade
Ak zakladáte živnosť, registráciu na daňovom úrade za vás vykoná správca dane automaticky – na základe údajov z živnostenského registra. Nemusíte podávať žiadosť o registráciu sami.
Inak to funguje pri iných formách samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré nie sú živnosťou. V takom prípade ste povinní požiadať o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste začali vykonávať túto činnosť.
Pri uplatňovaní výdavkov sa živnostník popri zamestnaní rozhoduje medzi paušálnymi a skutočnými výdavkami. Každý variant má svoje plusy a mínusy – podrobnejšie sme sa tomu venovali v článku o tom, či sa viac oplatia paušálne alebo skutočné výdavky.
Zdravotné odvody
Jednou z výhod živnostníka popri zamestnaní je, že na začiatku podnikania nemusíte platiť preddavky na zdravotné poistenie. Zdravotné odvody si platíte naďalej zo svojho zamestnania.
Po vzniku živnosti ste však povinní prihlásiť sa do svojej zdravotnej poisťovne najneskôr do 8 dní a nahlásiť, že ste zamestnaný – tým si zabezpečíte nulové preddavky.
V ďalších rokoch sa situácia mení. Zdravotná poisťovňa vykoná na základe vášho daňového priznania ročné zúčtovanie. Ak bude váš základ dane zo živnosti dostatočne vysoký, môže vám od januára druhého roku nasledujúceho po roku podania daňového priznania vzniknúť povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie.
Sociálne odvody
Pri sociálnom poistení živnostník popri zamestnaní žiadne výhody nemá – platia pre neho rovnaké pravidlá ako pre každého iného živnostníka.
Na začiatku podnikania sa do Sociálnej poisťovne registrovať nemusíte a sociálne odvody neplatíte. Povinnosť platiť odvody sa prvýkrát posudzuje k 1. júlu roku nasledujúceho po roku, v ktorom ste začali podnikať – a to na základe údajov z vášho daňového priznania.
Sociálna poisťovňa toto posúdenie vykoná za vás. Ak vaše príjmy zo živnosti prekročia stanovenú hranicu, poisťovňa vás zaregistruje a písomne oznámi výšku mesačných odvodov. Nemusíte to sledovať sami.
Osobitné obmedzenia pre štátnych zamestnancov
Štátni zamestnanci sa riadia prísnejšími pravidlami podľa zákona o štátnej službe. Niektoré kategórie štátnych zamestnancov nemôžu podnikať vôbec – napríklad štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán menovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec alebo riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady.
Na ostatných štátnych zamestnancov (referentov aj vedúcich zamestnancov) sa vzťahuje čiastočný zákaz – nemôžu podnikať v oblasti zhodnej alebo obdobnej s ich pracovnou náplňou v štátnej službe. V iných oblastiach podnikať môžu.
Zákon o štátnej službe je teda podstatne prísnejší než bežný Zákonník práce. Ak ste štátny zamestnanec a uvažujete o podnikaní, odporúča sa vopred konzultovať túto možnosť na vašom služobnom úrade.
Konkurenčná doložka po skončení pracovného pomeru
Zákonník práce upravuje aj možnosť tzv. konkurenčnej doložky – písomného dojednania v pracovnej zmluve, ktorým sa zamestnanec zaväzuje, že po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu (najviac 1 rok) vykonávať zárobkovú činnosť konkurenčnú voči zamestnávateľovi.
Za dodržanie tejto povinnosti patrí zamestnancovi finančná náhrada – najmenej 50 % priemerného mesačného zárobku za každý mesiac trvania záväzku. Ak by zamestnanec zákaz porušil, môže byť povinný zaplatiť zamestnávateľovi primeranú náhradu – jej výška nesmie prevýšiť celkovú sumu, ktorú zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi.
Zhrnutie
Podnikanie popri zamestnaní je na Slovensku bežnou praxou a zákon mu v zásade nebráni. Pred začatím je však dôležité:
- zistiť, či vaše podnikanie má konkurenčný charakter voči zamestnávateľovi, a prípadne si vyžiadať písomný súhlas,
- prihlásenie do zdravotnej poisťovne vybaviť do 8 dní od vzniku živnosti a nahlásiť nulové preddavky,
- počítať s tým, že v ďalších rokoch môžu vzniknúť povinnosti platiť odvody na základe výsledkov daňového priznania,
- ak ste štátny zamestnanec, dôkladne sa oboznámiť s obmedzeniami zákona o štátnej službe.
Živnosť popri zamestnaní môže byť rozumným prvým krokom k podnikaniu – ak poznáte pravidlá, predídete zbytočným problémom. Ak vás zaujíma, či vôbec živnosť potrebujete pri konkrétnej činnosti, pozrite si aj náš článok o tom, či musíte mať živnosť pri prenájme bytu cez Airbnb.
Neviete, či sa vaše podnikanie popri zamestnaní oplatí ako živnosť alebo radšej s.r.o., a ako správne nastaviť odvody? Radi vám pomôžeme zorientovať sa v podmienkach a nastaviť všetko od začiatku správne.