Konkurz a reštrukturalizácia sú dva zákonné spôsoby, ako riešiť situáciu, keď firma prestáva zvládať svoje záväzky. Konkurz smeruje k speňaženiu majetku a kolektívnemu uspokojeniu veriteľov, po ktorom spoločnosť zaniká; reštrukturalizácia sa naopak snaží podnik zachovať a dlhy usporiadať podľa schváleného plánu. Obidva inštitúty upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pričom od roku 2022 pribudla ešte preventívna reštrukturalizácia pre firmy, ktorým úpadok len hrozí. Nižšie vysvetľujeme, kedy ktorý nástroj prichádza do úvahy a na čo si dať pozor.
Čo znamená úpadok a kedy doň firma spadá?
Úpadok je právny stav s dvoma podobami – platobnou neschopnosťou a predlžením. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť aspoň dva peňažné záväzky voči viac ako jednému veriteľovi 30 dní po lehote splatnosti. Predlžená je vtedy, keď má viac než jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu majetku.
Zákon pozná aj takzvaný hroziaci úpadok. Ide o stav, keď sa dá s prihliadnutím na všetky okolnosti dôvodne predpokladať, že platobná neschopnosť nastane v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Práve rozpoznanie tohto štádia býva rozhodujúce – čím skôr firma koná, tým viac nástrojov má k dispozícii a tým vyššia je šanca podnik zachrániť.
Príklad: ak s.r.o. eviduje dve neuhradené faktúry dvom dodávateľom viac než mesiac po splatnosti a nemá z čoho ich zaplatiť, formálne napĺňa znaky platobnej neschopnosti. To, ako firma pristupuje k neuhradeným záväzkom, pritom ovplyvňuje nielen jej právne postavenie, ale aj základ dane.
Ako sa líši konkurz od reštrukturalizácie?
Zjednodušene: konkurz je nástroj na ukončenie, reštrukturalizácia na záchranu. V konkurze správca speňaží majetok dlžníka a z výťažku pomerne uspokojí prihlásené pohľadávky veriteľov; podnikanie sa spravidla ukončí a spoločnosť po skončení konkurzu zaniká výmazom z obchodného registra.
Reštrukturalizácia naopak počíta s tým, že firma bude ďalej fungovať a svojich veriteľov uspokojí postupne podľa reštrukturalizačného plánu. Povolí sa len vtedy, ak správca vo svojom posudku dospeje k záveru, že veritelia dostanú viac než v konkurze. Zákon dokonca vyžaduje, aby nezabezpečení veritelia dostali aspoň 50 % svojej pohľadávky a aby sa plnenia neuskutočňovali dlhšie ako 5 rokov.
Rozdiel je aj v tom, kto konanie iniciuje. Návrh na reštrukturalizáciu podáva zásadne sám dlžník, kým konkurz môže navrhnúť aj veriteľ. Ak zvažujete, čo s firmou, ktorá už nie je životaschopná, prehľad možností nájdete aj v článku o tom, čo robiť s neaktívnou s.r.o.
Čo je preventívna reštrukturalizácia a pre koho je určená?
Od 17. júla 2022 platí samostatný zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku, ktorý do slovenského práva zaviedol preventívnu reštrukturalizáciu. Je určená firmám, ktoré ešte nie sú v úpadku, ale úpadok im reálne hrozí. Cieľom je zasiahnuť skôr, než sa problémy prehĺbia, a vyhnúť sa konkurzu.
Zákon rozlišuje verejnú a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Pri verejnej variante môže súd poskytnúť dlžníkovi dočasnú ochranu spravidla na tri mesiace, počas ktorej je chránený pred niektorými krokmi veriteľov. Dôležité je, že podmienkou je absencia úpadku – ak už firma v úpadku je, preventívna reštrukturalizácia jej nepomôže a nastupujú klasické nástroje.
Kedy musí konateľ konať a čo mu hrozí pri nečinnosti?
Zodpovednosť za včasné riešenie leží na štatutárnom orgáne. Ak sa firma dostane do predlženia, konateľ je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odvtedy, ako sa o predlžení dozvedel alebo pri náležitej starostlivosti dozvedieť mal. Túto povinnosť nemožno brať na ľahkú váhu.
Ak konateľ lehotu zmešká, vystavuje sa osobnej zodpovednosti za škodu, ktorú tým veriteľom spôsobí. V praxi to znamená, že za dôsledky oneskorenia môže za určitých okolností ručiť vlastným majetkom. Práve preto je dôležité stav firmy priebežne sledovať a pri prvých signáloch neplatenia riešiť pohľadávky a omeškanie aktívne, nie ich odkladať.
Rozhodovanie medzi konkurzom, reštrukturalizáciou a preventívnym riešením má silný právny rozmer – od posúdenia úpadku cez lehoty konateľa až po prípravu návrhov na súd. S ich vyhodnotením a prípravou pomôže advokátska kancelária STEINIGER | law firm.
Ako prebieha reštrukturalizácia v praxi?
Reštrukturalizácia sa začína tým, že si dlžník nechá vypracovať posudok správcu. Ak správca reštrukturalizáciu odporučí, dlžník podá na súd návrh a súd konanie povolí. Od jeho začatia sú veritelia obmedzení v individuálnom vymáhaní pohľadávok a musia si ich prihlásiť.
Ťažiskom je reštrukturalizačný plán, v ktorom sa určí, koľko a v akých lehotách jednotlivé skupiny veriteľov dostanú. Plán schvaľujú veritelia a potvrdzuje ho súd. Po jeho splnení sa firma zbaví časti záväzkov a môže pokračovať v činnosti – to je zásadný rozdiel oproti konkurzu, kde podnik končí.
Kedy zvážiť konkurz a čo znamená pre firmu?
Konkurz prichádza do úvahy vtedy, keď už firma nie je životaschopná a jej záchrana nie je reálna. Návrh môže podať dlžník aj veriteľ; po vyhlásení konkurzu prechádza dispozičné právo k majetku na správcu, ktorý majetok speňaží a výťažok rozdelí medzi veriteľov podľa zákonného poradia.
Pre spoločnosť je konkurz spravidla konečnou stanicou – po jeho ukončení sa vymaže z obchodného registra a zaniká. Aj tu však platí, že čím skôr sa problém rieši, tým vyšší podiel svojich pohľadávok veritelia reálne dostanú a tým menšie riziko osobných dôsledkov nesie konateľ.
Nie ste si istí, či je vaša firma už v úpadku, alebo mu len predchádzate, a aké kroky musíte urobiť? Radi posúdime jej situáciu a navrhneme najvhodnejší postup.
Časté otázky
Aký je rozdiel medzi konkurzom a reštrukturalizáciou?
Konkurz smeruje k ukončeniu firmy: správca speňaží majetok, uspokojí veriteľov a spoločnosť zanikne. Reštrukturalizácia sa naopak snaží podnik zachovať a záväzky usporiadať podľa schváleného plánu. Reštrukturalizáciu súd povolí len vtedy, ak veritelia dostanú viac než v konkurze. Nezabezpečení veritelia musia byť uspokojení aspoň v rozsahu 50 %.
Kedy musí konateľ podať návrh na vyhlásenie konkurzu?
Ak sa firma dostane do predlženia, konateľ musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odvtedy, ako sa o predlžení dozvedel alebo dozvedieť mal. Ak lehotu zmešká, vystavuje sa osobnej zodpovednosti za škodu spôsobenú veriteľom. Preto je dôležité stav firmy sledovať priebežne a nečakať, kým sa problémy prehĺbia.
Pre koho je vhodná preventívna reštrukturalizácia?
Preventívna reštrukturalizácia podľa zákona č. 111/2022 Z. z. je určená firmám, ktoré ešte nie sú v úpadku, ale úpadok im reálne hrozí. Umožňuje zasiahnuť včas a vyhnúť sa konkurzu. Má verejnú aj neverejnú podobu a pri verejnej môže súd poskytnúť dočasnú ochranu pred veriteľmi. Podmienkou je, že firma ešte nie je v úpadku.