Nezaplatiť faktúru včas môže mať okrem obchodných a právnych dôsledkov aj priamy dopad na daňové zaťaženie firmy. Zákon o dani z príjmov totiž obsahuje mechanizmus, ktorý prinúti firmu s chronicky nesplatenými záväzkami zvýšiť základ dane — a to aj napriek tomu, že peniaze z kasy nevyšli. Ide o jedno z menej známych, no veľmi prakticky relevantných pravidiel slovenského daňového systému.
Pravidlo dodanenia neuhradených záväzkov vychádza z § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov. Jeho logika je jednoduchá: ak firma eviduje záväzok, ktorý prislúcha k daňovému výdavku, no tento záväzok dlhodobo neuhradí, zákon predpokladá, že firma z tejto situácie profituje — teda že si uplatnila daňový výdavok, no za plnenie fakticky nezaplatila. Mechanizmus zvýšenia základu dane má tento nesúlad korigovať.
Ako funguje pravidlo v praxi?
Zákon pracuje s tromi časovými pásmami omeškania od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku. Ak omeškanie presiahne 360 dní, firma je povinná zvýšiť základ dane o sumu zodpovedajúcu najmenej 20 % menovitej hodnoty nesplateného záväzku. Po 720 dňoch omeškania sa táto povinnosť zvyšuje na najmenej 50 %. A ak záväzok ostane nesplatený viac ako 1 080 dní, firma musí základ dane zvýšiť o plných 100 % hodnoty dlžnej sumy.
Dôležitý detail: percentá sa počítajú kumulatívne — teda firma nezvyšuje základ dane opakovane o celé percento každý rok, ale sleduje sa celkový stav zvýšenia základu dane v súhrnnej výške. Ak firma záväzok čiastočne splatí, posudzuje sa len zostatková časť nesplateného záväzku.
Okrem toho platí, že na splatnosť záväzku pre daňové účely nemá vplyv prípadné predĺženie dohodnuté zmluvným dodatkom. Zákon explicitne uvádza, že obchodnoprávne je možné splatnosť predĺžiť, no pre daňové testovanie sa vždy vychádza z pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti. Pokus o umelé predlženie splatnosti záväzku s cieľom vyhnúť sa dodaneniu teda zákon vopred vylučuje.
Ktorých záväzkov sa toto pravidlo týka?
Pravidlo sa vzťahuje na záväzky prislúchajúce k nákladom, ktoré sú daňovými výdavkami. Inými slovami: ak záväzok súvisí s nákladom, ktorý zákon za daňový výdavok nepovažuje, povinnosť zvyšovať základ dane nevzniká. Práve tu vzniká dôležité rozlíšenie — napríklad záväzky voči prenajímateľovi za nájomné (ktoré patrí do skupiny nákladov podmienených zaplatením) sa neopätovne nezdaňujú mechanizmom podľa § 17 ods. 27, pretože tieto náklady sa najprv vylúčia zo základu dane pre nesplnenie podmienky zaplatenia.
Naopak, záväzky za nákup tovaru, materiálu, za odpisovaný majetok alebo za iné náklady, ktoré sú daňovými výdavkami a nepodliehajú podmienke zaplatenia, podliehajú práve tomuto pravidlu. To znamená, že firma si pri nákupe materiálu uplatní daňový výdavok, no ak záväzok voči dodávateľovi dlhodobo neuhradí, postupne ho musí dodaniť prostredníctvom zvyšovania základu dane. Pre súvisiacu problematiku z pohľadu veriteľa odporúčame článok pohľadávky, omeškanie a vymáhanie: ako sa brániť nezaplateniu.
Čo sa stane po zaplatení?
Zákon myslí aj na opačnú situáciu — čo ak firma záväzok nakoniec zaplatí, pričom predtým musela zvýšiť základ dane? V takom prípade má právo základ dane znížiť o uhradenú sumu, a to v zdaňovacom období, keď k úhrade dôjde. Toto zníženie sa uplatní mimovýsledkovo na riadku 290 daňového priznania.
Zákon pamätá aj na ďalšie situácie: ak záväzok zanikne premlčaním, odpustením alebo reštrukturalizáciou, základ dane sa zníži len do výšky, o ktorú bol predtým zvýšený — a to maximálne do výšky výnosu, o ktorom sa v tej súvislosti účtuje. Ak dlžník vstúpi do reštrukturalizácie potvrdenej súdom, základ dane sa zníži o príslušnú sumu v zdaňovacom období potvrdenia reštrukturalizačného plánu.
Praktický príklad: postupné splácanie záväzku
Predstavte si firmu, ktorá v máji 2023 kúpila výrobné zariadenie za 10 000 eur, pričom záväzok zostal čiastočne nesplatený. K 31. decembru 2024 evidovala ešte 10 000 eur nesplateného záväzku, čo znamená omeškanie viac ako 360 dní. Firma bola povinná základ dane za rok 2024 zvýšiť o 20 % — teda o 2 000 eur. V priebehu roka 2025 splatila 4 000 eur, zvyšok 6 000 eur zostal nesplatený. K 31. decembru 2025 uplynulo od splatnosti viac ako 720 dní. Firma by mala základ dane zvýšiť v úhrne o 50 % z nesplatenej časti, teda o 3 000 eur. Keďže v predchádzajúcom roku už zvýšila základ dane o 2 000 eur, v roku 2025 musí zvýšiť základ dane ešte o 1 000 eur — rozdiel medzi 50 % a predchádzajúcim zvýšením.
Pre širší kontext zmluvnej disciplíny medzi obchodnými partnermi odporúčame článok zmluvy v podnikaní: na čo si dávať pozor.
Záver
Pravidlo o dodanení neuhradených záväzkov je dôkazom toho, že slovenský daňový systém aktívne sleduje nielen vznik nákladov, ale aj ich skutočné uhrádzanie. Firmy, ktoré si zo strategických alebo likviditných dôvodov odkladajú platby dodávateľom, musia počítať s tým, že toto správanie má konkrétnu daňovú cenu. Sledovanie splatnosti záväzkov a ich promptné uhrádzanie je preto nielen dobrým obchodným zvykom, ale aj daňovou nevyhnutnosťou.
Máte vo firme staré nesplatené záväzky, ktoré by mohli ovplyvniť váš základ dane? Pomôžeme vám zmapovať situáciu, vyčísliť riziko dodanenia a navrhnúť riešenie, ktoré minimalizuje daňový dopad.