Zamestnanecké benefity a daň z príjmov: kedy benefit šetrí a kedy zdraží

Zamestnanecké benefity a daň z príjmov: kedy benefit šetrí a kedy zdraží

Benefity pre zamestnancov sú v dnešnom firemnom prostredí bežnou súčasťou odmeňovania. Príspevok na stravovanie, športové aktivity, kultúrne podujatia, permanentky alebo vecné darčeky — to všetko môže firma poskytnúť. No každý benefit má svoju daňovú logiku, ktorá ovplyvňuje, či sa náklad premietne do základu dane zamestnávateľa, či sa zdaní na strane zamestnanca, alebo sa za priaznivých podmienok od dane oslobodí úplne.

Pochopenie týchto pravidiel je kľúčové — a to v oboch smeroch. Nesprávne zaobchádzanie s benefitmi môže firmu pripraviť o legitímne daňové výdavky, alebo naopak vystaviť ju doplatku dane z dôvodu nesprávneho posúdenia príjmu zamestnanca.

Nepeňažné plnenie do 500 eur: čo hovorí zákon?

Zákon o dani z príjmov obsahuje špeciálne ustanovenie, ktoré umožňuje oslobodiť od dane nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov. Ide o takzvanú výnimku podľa § 5 ods. 7 písm. o).

Toto oslobodenie však nie je automatické. Zákon podmieňuje jeho uplatnenie splnením troch podmienok súčasne. Po prvé, zamestnávateľ musí v zdaňovacom období, v ktorom poskytol plnenie, skutočne vynaložiť prostriedky na toto nepeňažné plnenie. Po druhé, tieto prostriedky musia byť výdavkami na dosiahnutie zdaniteľného príjmu. A po tretie — a to je podmienka, ktorá prekvapí mnohých — zamestnávateľ musí tieto výdavky v príslušnom roku vylúčiť zo svojich daňových výdavkov.

Inými slovami: firma si benefit zaplatí, ale nemôže si ho uplatniť ako daňový výdavok. Výmenou za toto vzdanie sa daňového výdavku sa plnenie oslobodí od dane na strane zamestnanca. Je to teda cielená výmena — firma platí dane zo zisku z vyšších základov, zamestnanec dostane benefit bez zdanenia.

Keď benefity zdaní zamestnanec

Ak podmienky pre oslobodenie nie sú splnené, nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi sa stáva zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. To znamená, že zamestnanec musí z hodnoty tohto plnenia odviesť daň z príjmov, a zároveň sa z tejto hodnoty platia aj odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Detailne sa téme venuje aj náš článok o príjmoch zo závislej činnosti zamestnanca.

V takomto prípade je situácia pre firmu vlastne výhodnejšia: benefit sa môže zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Firma si náklad uplatní, zamestnanec benefit zdaní. Zákon totiž umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov aj výdavky na benefity, ktoré presahujú limity stanovené osobitnými predpismi, ak takéto vyššie nároky predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem a sú dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise.

Peňažné benefity a ich osobitné pravidlá

Odlišne sa posudzujú peňažné plnenia — teda priame finančné odmeny a príspevky. Tieto sú vždy zdaniteľným príjmom zamestnanca bez výnimky. Patrí sem napríklad bonus za odporúčanie nového zamestnanca, príspevok pri narodení dieťaťa v nadlimitnej výške alebo dochádzkový bonus. Firma si tieto výdavky môže uplatniť ako daňový výdavok, zamestnanec ich zdaní a odvedie z nich odvody.

Výhodou peňažných benefitov je ich jednoduchosť z pohľadu administrácie — nie je potrebné riešiť, či ide o nepeňažné plnenie, aká je jeho presná hodnota a či boli splnené podmienky pre oslobodenie. V kontexte nových sadzieb dane je užitočné si prečítať aj článok o progresívnom zdanení od roku 2026.

Daň z finančných transakcií ako nový daňový výdavok

Od 1. apríla 2025 vstúpil do platnosti zákon o dani z finančných transakcií (č. 279/2024 Z. z.). Táto nová daň sa účtuje na ťarchu účtu 538 — Ostatné dane a poplatky. Zákon o dani z príjmov (§ 19 ods. 3 písm. j)) výslovne uvádza, že daň z finančných transakcií je daňovým výdavkom.

Pozor však na jedno pravidlo: daň zaplatená za iného daňovníka daňovým výdavkom nie je. Ak teda firma uhradí daň z finančných transakcií za inú osobu alebo subjekt, táto platba sa do daňových výdavkov nezahrnie. Rovnaká logika platí aj pre dane z nehnuteľností — daňovým výdavkom je len u toho subjektu, ktorý je daňovníkom tejto dane podľa zákona o miestnych daniach.

Reklamné predmety: výdavok s limitom

Špeciálnu pozornosť si zaslúžia aj reklamné predmety. Zákon dovoľuje zahrnúť do daňových výdavkov náklady na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden kus. Do tejto hodnoty sa zarátavajú aj súvisiace náklady — obal, doprava, potlač. Ak sa hodnota jedného predmetu nad tento limit dostane, celý výdavok sa stáva nedaňovým.

Zo zákona sú explicitne vylúčené darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky a alkoholické nápoje s výnimkou vína. Víno v hodnote do 17 eur za kus sa považuje za reklamný predmet, no celková suma za víno nesmie prekročiť 5 % základu dane. Tieto pravidlá platia vo vzťahu k obchodným partnerom — vo vzťahu k zamestnancom sa reklamné predmety neposudzujú rovnako a môžu predstavovať zdaniteľný príjem.

Záver

Zamestnanecké benefity sú výhodným nástrojom odmeňovania, no ich daňové posúdenie si vyžaduje pozornosť a presnú znalosť pravidiel. Rozhodnutie, či benefit ponúknuť ako oslobodený nepeňažný benefit s vylúčením z daňových výdavkov, alebo ako zdaniteľný príjem zamestnanca s uplatnením daňového výdavku na strane firmy, má priamy finančný dopad na obe strany pracovného pomeru. Správne nastavenie odmeňovania v súlade so zákonom je preto rovnako dôležité ako samotná výška poskytovaných benefitov.


Chcete optimálne nastaviť systém zamestnaneckých benefitov vo vašej firme? Pomôžeme vám vybrať také riešenie, ktoré bude daňovo efektívne pre firmu aj atraktívne pre zamestnancov.

CHCEM KONZULTÁCIU

Wellbens