V daňovej praxi platí jedno pravidlo, ktoré mnohé firmy podcenia: nie každý náklad, ktorý je zaúčtovaný v príslušnom roku, sa automaticky stane daňovým výdavkom toho istého roka. Pre celý rad výdavkov zákon vyžaduje splnenie osobitnej podmienky — skutočného zaplatenia. Kým k úhrade nedôjde, výdavok ostáva mimo základ dane, a to aj napriek tomu, že z účtovného hľadiska bol zaradený do nákladov.
Toto pravidlo upravuje § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov a v praxi sa dotýka širokej škály bežných obchodných nákladov. Pochopenie jeho logiky je kľúčové pre každú firmu, ktorá chce správne vyčísliť základ dane a vyhnúť sa zbytočným chybám.
Ktoré výdavky sú podmienené zaplatením?
Zákon vymedzuje pomerne rozsiahly zoznam výdavkov, pri ktorých sa uplatňuje podmienka zaplatenia. Patrí sem nájomné za prenájom hnuteľných vecí aj nehnuteľností, licenčné poplatky za použitie softvéru, ochranných známok, patentov alebo know-how. Do tejto skupiny sa zaradzujú aj odplaty za sprostredkovanie — teda provízie, a to vrátane tých, ktoré sú fakturované na základe mandátnych zmlúv alebo zmlúv o obchodnom zastúpení.
Ďalej sú to náklady na poradenské a právne služby (zatriedené do kódov klasifikácie produktov 69.1 a 69.2), ako aj náklady na vedenie firiem a manažérske poradenstvo (kódy 70.1 a 70.22). Do tejto skupiny patria aj výdavky na marketingové štúdie a prieskum trhu, náklady na sponzorské v športe, charitatívna reklama, zmluvné pokuty, úroky z omeškania a niektoré ďalšie položky.
Dôležité je, že podmienka zaplatenia sa testuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia — teda pre firmy s kalendárnym rokom k 31. decembru. Ak do tohto dátumu záväzok nie je uhradený, príslušný náklad sa musí vylúčiť zo základu dane a uplatní sa až v roku, v ktorom dôjde k úhrade.
Čo sa považuje za zaplatenie?
Zaplatenie nemusí byť výlučne peňažná úhrada v hotovosti alebo bankovým prevodom. Za zánik záväzku z iných dôvodov sa považuje aj vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov medzi dvoma podnikmi, ak bol vykonaný v súlade s platnými predpismi. Naopak, za zaplatenie sa nepovažuje odpis záväzku, jeho odpustenie ani premlčanie — v takých prípadoch sa uplatňujú odlišné daňové pravidlá. Pre súvisiacu problematiku pohľadávok odporúčame článok pohľadávky, omeškanie a vymáhanie: ako sa brániť nezaplateniu.
Osobitné pravidlo platí pre výdavky, ktoré sú súčasťou ocenenia majetku — napríklad tie, ktoré vstupujú do obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku. Na tieto náklady sa podmienka zaplatenia nevzťahuje. Namiesto toho sa posudzujú podľa pravidiel o dodanení neuhradených záväzkov.
Praktický príklad z účtovníctva
Uvažujme o firme, ktorá si prenajala kancelárske priestory. Nájomné za december bolo zaúčtované do nákladov roku 2025, no faktúra nebola uhradená do 31. decembra. V takom prípade platí, že suma nájomného za december zvyšuje základ dane za rok 2025 — teda firma si ju nemôže uplatniť ako daňový výdavok v roku 2025. Ak nájomné uhradí v januári 2026, stane sa daňovým výdavkom roka 2026.
Podobne je to s poradenskými službami. Ak firma zaúčtovala faktúru za právne poradenstvo v decembri 2025, ale zaplatila ju až vo februári 2026, celá suma sa ako daňový výdavok uplatní až v roku 2026 — bez ohľadu na to, kedy bola služba skutočne poskytnutá.
Čo s majetkom vstupujúcim do obstarávacej ceny?
Situáciu komplikuje fakt, že niektoré neuhradené záväzky síce nepodliehajú podmienke zaplatenia, no vstupujú do iného mechanizmu — povinnosti zvyšovať základ dane o neuhradené záväzky podľa § 17 ods. 27. Ak firma kúpila stroj a záväzok voči dodávateľovi neuhradila, po určitom čase po splatnosti (360, 720 alebo 1 080 dní) je povinná základ dane zvýšiť o príslušné percento z hodnoty nesplateného záväzku.
Toto pravidlo platí aj pre záväzky súvisiace s nákupom zásob, finančného majetku a iného majetku, pri ktorom výdavok vzniká pri zaradení alebo vyradení zo spotreby. Rozdiel oproti podmieneným výdavkom je v tom, že pri nezaplatení záväzkov k majetku sa neupiera právo na daňový výdavok, ale základ dane sa upravuje prostredníctvom pripočítateľnej položky.
Provízie bez limitu — zmena od roku 2020
Stojí za zmienku jedna zásadná zmena, ktorá sa týka provízií za sprostredkovanie. Do konca roka 2019 platil limit: sprostredkovateľská odplata sa uznávala do daňových výdavkov len do výšky 20 % hodnoty sprostredkovaného obchodu. Od 1. januára 2020 bol tento limit zrušený. Firmy si tak môžu uplatniť celú výšku provízie bez ohľadu na hodnotu obchodu — stačí, aby bola záväzok skutočne uhradený do konca príslušného zdaňovacieho obdobia.
Výnimkou sú záväzky zaúčtované ešte pred 31. decembrom 2019 — na tie sa limit 20 % vzťahuje naďalej v zmysle prechodných ustanovení zákona. Pre praktické tipy pri zmluvných vzťahoch odporúčame článok zmluvy v podnikaní: na čo si dávať pozor.
Záver
Podmienka zaplatenia je jedným z najdôležitejších a zároveň najčastejšie prehliadaných pravidiel slovenského daňového práva. Firmy, ktoré koncom roka nedodržia načasovanie úhrad výdavkov z tejto skupiny, riskujú, že zaplatia dane z príjmov, ktoré mohli legitímne znížiť. Sledovanie stavu záväzkov k 31. decembru a ich včasná úhrada je preto nielen účtovnou, ale aj priamo daňovou povinnosťou každého podnikateľa.
Chcete mať istotu, že vaše koncoročné záväzky sú v poriadku a daňovo optimálne nastavené? Pomôžeme vám zmapovať, ktoré faktúry treba uhradiť pred koncom roka, aby ste si mohli legitímne uplatniť všetky daňové výdavky.