Dodatočné daňové priznanie podávate vtedy, keď už po uplynutí lehoty na podanie riadneho priznania zistíte, že vaša daň mala byť iná, než ste uviedli. Ak daň mala byť vyššia, ide o zákonnú povinnosť a musíte ho podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste chybu odhalili. Ak mala byť nižšia, podanie je vaším právom, nie povinnosťou.
Kedy vzniká povinnosť podať dodatočné daňové priznanie?
Povinnosť nastáva v okamihu, keď zistíte, že daň uvedená v podanom priznaní (alebo daň, ktorú vám vyrubil správca dane) mala byť vyššia. Rovnako ste povinný konať, ak vaša daňová strata mala byť nižšia, než ste vykázali. Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) na to viaže konkrétnu lehotu: dodatočné priznanie podáte do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste dôvod na jeho podanie zistili. V tej istej lehote je zároveň splatný aj rozdiel dane.
Príklad: ak v septembri objavíte, že ste vlani zabudli zdaniť časť príjmov, dodatočné priznanie musíte podať a rozdiel doplatiť najneskôr do 31. októbra. Deň, keď ste skutočnosť zistili, sa v tlačive uvádza a od neho beží lehota. Práve preto sa oplatí chyby riešiť hneď, nie ich odkladať; s odďaľovaním rastie aj úrok z omeškania. Ak ste priznanie vôbec nestihli podať v riadnom termíne, postup je iný a rozoberáme ho v článku o tom, čo robiť, keď ste nestihli termín podania daňového priznania.
Kedy môžete priznanie podať dobrovoľne?
Ak zistíte, že daň mala byť naopak nižšia alebo že vaša daňová strata mala byť vyššia, dodatočné priznanie podať môžete, no nemusíte. Je to vo vašom záujme, pretože štát vám bez vlastnej iniciatívy preplatok sám od seba nevráti. Rovnako postupujete, keď ste si dodatočne uvedomili, že ste si mohli uplatniť vyšší nárok, napríklad nadmerný odpočet DPH či daňový bonus.
Pri dobrovoľnom znížení dane vás netlačí mesačná lehota ako pri povinnosti. Obmedzuje vás len prekluzívna lehota, po ktorej právo na úpravu dane zaniká (viac nižšie). Platí však, že dobrovoľné dodatočné priznanie nie je možné podať v prípadoch, keď o tej istej dani už rozhodol správca dane pri kontrole.
Aký je rozdiel medzi opravným a dodatočným priznaním?
Tieto dva pojmy sa často zamieňajú, hoci ide o odlišné situácie. Opravné priznanie podávate ešte pred uplynutím lehoty na podanie riadneho priznania. Ak si teda chybu všimnete napríklad v marci ešte pred uplynutím termínu, podáte opravné priznanie. Správca dane potom berie do úvahy len posledné opravné priznanie a na pôvodné neprihliada; nehrozia žiadne sankcie, pretože lehota ešte plynie.
Dodatočné priznanie prichádza na rad až po uplynutí tejto lehoty, keď je daň už podaná a vy neskôr zistíte, že údaje neboli správne. Práve s ním sa môže spájať pokuta a úrok z omeškania. Zjednodušene: opravné je pred termínom, dodatočné po termíne.
Dokedy najneskôr možno dodatočné priznanie podať?
Horná hranica je daná zánikom práva vyrubiť daň. Základná lehota je päť rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať riadne priznanie. Ak si uplatňujete odpočet daňovej straty, lehota sa predlžuje na sedem rokov. Po jej uplynutí už dodatočné priznanie podať nemožno a správca dane daň ani nevyrubí.
Pozor na jednu nadväznosť: ak dodatočné priznanie podáte tesne v poslednom roku tejto lehoty, lehota sa ešte predĺži. Preto sa neoplatí špekulovať s „prečkaním“, keďže kontrola aj úprava dane sú možné dlhšie, než sa mnohí podnikatelia domnievajú. Ako v praxi prebieha daňová kontrola krok za krokom, sme opísali samostatne.
Aké sankcie hrozia pri vyššej dani?
Ak dodatočným priznaním priznávate vyššiu daň, počítajte s dvoma platbami navyše. Prvou je pokuta z rozdielu dane podľa § 155 daňového poriadku. Jej výška závisí od toho, kto chybu odhalil:
- Podáte priznanie sami mimo kontroly: pokuta je jednonásobok základnej úrokovej sadzby ECB ročne, najmenej však 3 % ročne z rozdielu dane.
- Rozdiel vyjde počas daňovej kontroly a podáte dodatočné priznanie: dvojnásobok sadzby ECB, najmenej 7 % ročne.
- Daň vám dorubí kontrolór bez vášho priznania: trojnásobok, najmenej 10 % ročne.
Keďže základná sadzba ECB je aktuálne nízka (2,40 %), reálne sa vo všetkých troch prípadoch uplatnia zákonné minimá 3 %, 7 % a 10 %. Vidno na tom logiku zákona: kto chybu prizná sám, platí výrazne menej. Pokuta sa navyše neuloží, ak by nepresiahla 5 eur.
Druhou platbou je úrok z omeškania podľa § 156 za to, že rozdiel dane zaplatíte neskoro. Predstavuje štvornásobok sadzby ECB, minimálne 15 % ročne, a počíta sa najviac za štyri roky omeškania. Príklad: pri rozdiele dane 2 000 eur priznanom rok po pôvodnej splatnosti zaplatíte pokutu okolo 60 eur (3 %) a k tomu úrok z omeškania približne 300 eur (15 %). Chyby, ktoré k takýmto doplatkom vedú najčastejšie, sme zhrnuli medzi najčastejšími chybami pri daňovom priznaní firiem.
Ako dodatočné priznanie správne podať?
Použijete rovnaké tlačivo ako pri riadnom priznaní, len ho v úvode označíte ako „dodatočné“. Právnické osoby a platitelia DPH ho podávajú povinne elektronicky cez portál finančnej správy. V priznaní uvediete zdaňovacie obdobie, ktorého sa týka, a deň, keď ste zistili dôvod na jeho podanie. Nezabudnite, že rozdiel dane je splatný v tej istej lehote, v ktorej priznanie podávate, teda do konca nasledujúceho mesiaca, ak ide o povinné podanie.
V praxi je najrozumnejšie neriešiť dodatočné priznanie na poslednú chvíľu a poradiť sa s účtovníkom hneď, ako na nezrovnalosť narazíte. Včasné a dobrovoľné podanie totiž znamená najnižšiu možnú sankciu a menšie riziko, že sa téma otvorí až pri kontrole.
Zistili ste chybu v už podanom daňovom priznaní a neviete, či máte podať dodatočné priznanie a akú pokutu čakať? Radi vám priznanie prejdeme a pripravíme tak, aby ste zaplatili len to nevyhnutné.
Časté otázky
Do kedy musím podať dodatočné daňové priznanie?
Ak zistíte, že daň mala byť vyššia, dodatočné priznanie ste povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste dôvod zistili. V tej istej lehote musíte doplatiť aj rozdiel dane. Pri dobrovoľnom znížení dane vás mesačná lehota netlačí, obmedzuje vás len prekluzívna lehota piatich, prípadne siedmich rokov.
Hrozí mi pokuta, ak podám dodatočné priznanie sám?
Áno, aj pri dobrovoľnom podaní vzniká pokuta z rozdielu dane, no v najnižšej sadzbe 3 % ročne, k čomu sa pripočíta úrok z omeškania 15 % ročne za oneskorenú platbu. Je to výrazne menej, než keď rozdiel vyjde pri kontrole, kde sadzba pokuty stúpa na 7 % až 10 %. Vlastná iniciatíva sa preto oplatí.
Aký je rozdiel medzi opravným a dodatočným priznaním?
Opravné priznanie podávate ešte pred uplynutím lehoty na podanie riadneho priznania a je úplne bez sankcií. Dodatočné priznanie podávate až po uplynutí tejto lehoty, keď dodatočne zistíte, že údaje neboli správne. S dodatočným priznaním sa už môže spájať pokuta aj úrok z omeškania.