Pokuty a penále od úradov si do daňových výdavkov započítať nemôžete – zákon o dani z príjmov ich výslovne vylučuje. Zmluvná pokuta či úrok z omeškania voči obchodnému partnerovi však daňovým výdavkom byť môžu, no až v momente, keď ich reálne uhradíte.
Prečo zákon rozlišuje pokutu od úradu a zmluvnú sankciu?
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov pristupuje k sankciám podľa toho, kto ich uložil a z akého titulu vznikli. Sankcie od štátu a orgánov verejnej moci majú represívny a výchovný charakter – majú vás motivovať dodržiavať pravidlá, nie znižovať daň. Keby si firma mohla pokutu odpísať zo základu dane, štát by jej časť sankcie fakticky vrátil, čo by odporovalo jej zmyslu.
Inak je to pri sankciách, ktoré vyplývajú z obchodných vzťahov medzi podnikateľmi. Zmluvná pokuta ani úrok z omeškania nie sú trestom od štátu, ale cenou za porušenie zmluvy voči druhej strane. Tie s podnikaním priamo súvisia, a preto ich zákon za istých podmienok ako daňový výdavok pripúšťa. Práve hranica medzi verejnoprávnou a zmluvnou sankciou rozhoduje o tom, ako s nákladom naložíte.
Ktoré pokuty a penále si do výdavkov dať nemôžete?
Podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú daňovým výdavkom pokuty, penále a úroky z omeškania verejnoprávneho pôvodu. Do tejto skupiny patrí väčšina sankcií, s ktorými sa firma bežne stretne:
- daňové penále a úrok z omeškania vyrubený správcom dane,
- pokuta od inšpektorátu práce, Slovenskej obchodnej inšpekcie či iného úradu,
- penále a pokuty od Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní,
- pokuta za dopravný priestupok spáchaný firemným vozidlom.
Tieto náklady zaúčtujete, ale pri zostavení daňového priznania o ne musíte zvýšiť základ dane. Súvislosti sme rozobrali v článku o tom, čo sú nedaňové náklady a ako ovplyvňujú daň. Platí jednoduché pravidlo: ak vám sankciu uložil štát alebo verejná inštitúcia, do daňových výdavkov nepatrí.
Ako sa posudzuje zmluvná pokuta a úrok z omeškania u dlžníka?
Ak ste v pozícii dlžníka a zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania obchodnému partnerovi platíte vy, ide o daňový výdavok, no s podmienkou zaplatenia. Podľa § 17 ods. 19 písm. g) zákona sú tieto sankcie súčasťou základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich skutočne uhradíte. Samotné zaúčtovanie záväzku nestačí.
Príklad: Dodávateľ vám v decembri 2025 vyfakturuje zmluvnú pokutu 2 000 € za omeškanú dodávku. Ak ju zaplatíte až v marci 2026, do daňových výdavkov ju zahrniete v roku 2026, nie 2025. Rovnaký režim „až po zaplatení“ platí aj pre viaceré ďalšie náklady – rozobrali sme ho v texte o nákladoch podmienených zaplatením.
Čo platí u veriteľa, ktorý sankciu vyfakturoval?
Opačná situácia nastáva, keď zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania účtujete vy ako veriteľ – niekto vám nezaplatil včas a vy si nárokujete sankciu. Na strane veriteľa je zmluvná pokuta zdaniteľným výnosom podľa účtovníctva, a to už v momente jej zaúčtovania, bez ohľadu na to, či ju dlžník uhradil. Aj z nezaplatenej pokuty vám tak môže vzniknúť povinnosť odviesť daň.
Tento nesúlad je dôvod, prečo treba s vyfakturovanými sankciami narábať opatrne. Ak je vymožiteľnosť pohľadávky neistá, samotné vystavenie pokuty vám zvýši základ dane skôr, než reálne uvidíte peniaze. Praktickým možnostiam, ako sa brániť neplatičom, sme sa venovali v článku o pohľadávkach, omeškaní a ich vymáhaní.
Ako sankcie zaúčtovať a upraviť základ dane?
Účtovne sa pokuty a penále zachytávajú v účtovej skupine 54 – zmluvné sankcie typicky na účte 544, ostatné pokuty a penále na účte 545. Účtovný náklad tak vzniká vždy; rozdiel je len v tom, či ho zákon uzná aj daňovo.
Pri zostavení priznania preto postupujte v dvoch krokoch. Verejnoprávne sankcie pripočítajte k základu dane ako pripočítateľnú položku. Zmluvné sankcie, ktoré ste do konca roka nezaplatili, dočasne vylúčte a uplatnite ich až v roku úhrady. Evidencia „zaplatené/nezaplatené“ je pri sankciách kľúčová a oplatí sa ju viesť priebežne, nie spätne pri závierke.
Aké chyby pri sankciách firmy robia najčastejšie?
Najčastejším pochybením je automatické uplatnenie celého účtovného nákladu bez rozlíšenia jeho pôvodu. Firma zaúčtuje daňové penále aj zmluvnú pokutu rovnako a zabudne o verejnoprávnu sankciu zvýšiť základ dane – čo pri kontrole vedie k dorubeniu dane a vlastnému penále. Druhou typickou chybou je uplatnenie zmluvnej pokuty, ktorú dlžník ešte nezaplatil.
Pozor si dajte aj na sankcie zaplatené v hotovosti bez dokladu a na zmluvné pokuty voči spoločníkom – tie býva ťažké obhájiť. Ak si nie ste istí zaradením konkrétnej sankcie, overte jej charakter ešte pred zaúčtovaním; oprava po lehote je vždy drahšia než správne posúdenie hneď na začiatku.
Neistota pri zaraďovaní pokút a penále vás môže stáť zbytočné dorubenie dane. Radi vám sankcie posúdime a nastavíme evidenciu, ktorá pri kontrole obstojí.
Časté otázky
Je daňové penále od finančnej správy daňovým výdavkom?
Nie. Daňové penále aj úrok z omeškania vyrubený správcom dane sú verejnoprávne sankcie, ktoré § 21 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov z daňových výdavkov vylučuje. Náklad zaúčtujete, no v daňovom priznaní o jeho sumu zvýšite základ dane. Rovnako to platí pre pokuty od inšpektorátov či poisťovní.
Kedy si môžem uplatniť zmluvnú pokutu, ktorú platím partnerovi?
Zmluvná pokuta aj úrok z omeškania voči obchodnému partnerovi sú daňovým výdavkom až v zdaňovacom období, v ktorom ich zaplatíte. Vyplýva to z § 17 ods. 19 písm. g) zákona. Samotné vystavenie faktúry a zaúčtovanie záväzku na uplatnenie nestačí – rozhoduje reálna úhrada.
Musím zdaniť pokutu, ktorú som vyfakturoval, ale partner ju nezaplatil?
Áno. Na strane veriteľa vstupuje zmluvná pokuta do základu dane podľa účtovníctva už pri zaúčtovaní výnosu, teda bez ohľadu na úhradu. Preto zvážte, či a kedy sankciu partnerovi vôbec vyfakturujete, najmä ak je jej vymožiteľnosť neistá.