Keď slovenská firma platí zahraničnému nerezidentovi za licenciu, úrok alebo niektoré služby, musí z platby spravidla zraziť daň a odviesť ju slovenskému správcovi dane. Základná sadzba je podľa §43 zákona o dani z príjmov 19 %, pri platbách do nezmluvných štátov až 35 %. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia však môže sadzbu znížiť alebo úplne eliminovať — ak má platiteľ potvrdenie o daňovej rezidencii príjemcu.
Čo je zrážková daň a prečo ju rieši platiteľ?
Zrážková daň je osobitný spôsob výberu dane, pri ktorom daň neodvádza príjemca príjmu, ale platiteľ — teda slovenská firma, ktorá platbu posiela. Firma z fakturovanej sumy zrazí príslušné percento, príjemcovi vyplatí zvyšok a zrazenú daň odvedie daňovému úradu. Pre nerezidenta je tým jeho daňová povinnosť na Slovensku vo väčšine prípadov vysporiadaná a nemusí tu podávať priznanie.
Logika je jednoduchá: štát by len ťažko vymáhal daň od firmy so sídlom v zahraničí, preto zodpovednosť prenáša na toho, kto má peniaze „pod kontrolou“ v momente výplaty. Ak si platiteľ povinnosť nesplní, daň aj sankcie znáša on sám, nie zahraničný dodávateľ. Pozor, zrážková daň sa týka dane z príjmov — nezamieňajte ju s DPH; tej sa venujeme v článku o tom, ako funguje DPH pri službách do zahraničia.
Z ktorých platieb sa daň zráža?
Rozhodujúce je, či ide o príjem nerezidenta zo zdroja na území Slovenska podľa §16 zákona o dani z príjmov. Medzi typické platby, ktoré zrážke podliehajú, patria:
- licenčné poplatky — za použitie softvéru, patentov, ochranných známok, know-how aj autorských práv,
- úroky z pôžičiek a úverov, ak ich platí slovenský dlžník,
- platby za vybrané služby poskytované na území SR (poradenské, technické, riadiace a sprostredkovateľské činnosti),
- nájomné za hnuteľný majetok využívaný na Slovensku.
Naopak bežný nákup tovaru zo zahraničia zrážke nepodlieha. Pri úrokoch a licenciách medzi spriaznenými firmami navyše vstupuje do hry aj cena obvyklá — tej sa týka transferové oceňovanie pre malé firmy.
Aká je sadzba zrážkovej dane?
Základná sadzba podľa §43 je 19 %. Uplatní sa na platby príjemcom z krajín, s ktorými má Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo dohodu o výmene informácií a ktoré sú na zozname zmluvných štátov vedenom ministerstvom financií.
Ak príjemca pochádza z nezmluvného štátu — teda z krajiny, ktorá na tomto zozname nie je — sadzba stúpa na 35 %. Príklad: za licenciu 10 000 eur zaplatenú firme v zmluvnom štáte zrazíte 1 900 eur, pri rovnakej licencii firme v nezmluvnej jurisdikcii až 3 500 eur. Pred každou väčšou platbou do zahraničia sa preto oplatí overiť, do ktorej kategórie štát príjemcu patrí.
Ako zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia mení sadzbu?
Medzinárodná zmluva má prednosť pred domácim zákonom. Mnohé zmluvy znižujú sadzbu na licenčné poplatky či úroky napríklad na 10 %, 5 % alebo ich v určitých prípadoch úplne oslobodzujú. Konkrétnu sadzbu vždy nájdete v príslušnom článku danej zmluvy.
Zvýhodnenú zmluvnú sadzbu však platiteľ môže uplatniť, len ak má v čase výplaty potvrdenie o daňovej rezidencii príjemcu (a podľa situácie aj vyhlásenie, že je skutočným vlastníkom príjmu). Bez tohto dokladu musíte zraziť daň podľa slovenského zákona. Či je váš obchodný partner vôbec nerezidentom, závisí od pravidiel rozobratých v článku o daňovej rezidencii a príjmoch zo zahraničia.
Kedy sú platby v rámci EÚ oslobodené?
Pri úrokoch a licenčných poplatkoch medzi prepojenými spoločnosťami z EÚ môže platiť oslobodenie podľa smernice 2003/49/ES, prevzatej do slovenského zákona. Podmienkou je priame majetkové prepojenie najmenej 25 % na základnom imaní, držané nepretržite aspoň 24 mesiacov, a to, že príjemca je skutočným vlastníkom príjmu a daňovým rezidentom iného členského štátu.
Ak sú podmienky splnené, slovenská firma daň nezráža vôbec. Oslobodenie sa teda netýka platieb nezávislým dodávateľom ani platieb mimo EÚ — tam sa vraciate k sadzbe 19 %, prípadne k zníženej sadzbe podľa zmluvy.
Čím sa líši zrážková daň od zabezpečenia dane?
Pre príjmy, ktoré zrážke nepodliehajú, pozná zákon druhý nástroj — zabezpečenie dane podľa §44. Ide o preddavok: platiteľ zrazí 19 % (pri nezmluvných štátoch 35 %) a nerezident si neskôr podá na Slovensku daňové priznanie, v ktorom sa zabezpečená suma započíta na jeho skutočnú daň.
Rozdiel je teda v povahe: zrážková daň je spravidla konečná, zabezpečenie je len zálohový mechanizmus. V praxi je dôležité správne rozlíšiť, ktorý režim sa na konkrétnu platbu vzťahuje, pretože od toho závisí výška aj ďalší postup.
Aké má platiteľ lehoty a povinnosti?
Zrazenú daň musí platiteľ odviesť správcovi dane do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom platbu vykonal. V rovnakej lehote podáva aj oznámenie o zrazení a odvedení dane na predpísanom tlačive. Omeškanie alebo nezrazenie dane znamená, že úrad vyrubí daň priamo firme, spolu s úrokom z omeškania.
V praxi preto odporúčame mať ešte pred podpisom zmluvy jasno v tom, odkiaľ je dodávateľ, akú sadzbu použijete a či viete získať potvrdenie o rezidencii. Keďže ide o kombináciu domáceho zákona a medzinárodných zmlúv, pri väčších alebo opakovaných platbách sa oplatí konzultácia s účtovníkom alebo daňovým poradcom.
Posielate do zahraničia licenčné poplatky, úroky alebo platby za služby a neviete, akú sadzbu zraziť? Preveríme zmluvu, nájdeme správnu sadzbu podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a pripravíme oznámenie tak, aby ste sa vyhli sankciám.
Časté otázky
Platí sa zrážková daň aj z nákupu softvérovej licencie zo zahraničia?
Ak ide o platbu za právo používať softvér (licenčný poplatok), spravidla áno — sadzbou 19 %, prípadne zníženou sadzbou podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri bežne kúpenom „krabicovom“ softvéri bez osobitných licenčných práv sa zrážková daň zvyčajne neuplatňuje. Konkrétne posúdenie závisí od znenia zmluvy s dodávateľom.
Čo ak nemám potvrdenie o daňovej rezidencii dodávateľa?
Bez potvrdenia nemôžete uplatniť zvýhodnenú zmluvnú sadzbu a musíte zraziť daň podľa slovenského zákona, teda 19 %, prípadne 35 % pri nezmluvnom štáte. Potvrdenie si preto vyžiadajte ešte pred výplatou. Ak ho získate neskôr, prípadný rozdiel sa dá riešiť, no je to administratívne náročnejšie.
Vzťahuje sa zrážková daň aj na faktúry za tovar?
Nie. Zrážková daň sa týka len vymedzených druhov príjmov nerezidenta zo zdroja na Slovensku podľa §16 — typicky licenčných poplatkov, úrokov a niektorých služieb. Bežný nákup tovaru zo zahraničia zrážke nepodlieha.