Inovácie a vývoj nových riešení nepatria zďaleka len medzi špičkové technologické spoločnosti. Aj malé a stredné firmy bežne zlepšujú svoje produkty, vyvíjajú vlastné softvérové riešenia alebo prinášajú na trh niečo, čo dovtedy v ich odbore neexistovalo. A práve takéto aktivity môžu znamenať zaujímavú daňovú výhodu — superodpočet výdavkov na výskum a vývoj.
V praxi ide o jeden z najsilnejších nástrojov nepriamej štátnej podpory inovácií, ktorý však mnohé firmy stále nevyužívajú. Dôvod býva jednoduchý: nemajú istotu, či sa ich činnosť za výskum a vývoj vôbec považuje, alebo sa obávajú administratívnej náročnosti.
Čo to vlastne je
Superodpočet je odpočítateľná položka od základu dane z príjmov upravená v § 30c zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V zjednodušenej rovine umožňuje, aby si firma oprávnené náklady na výskum a vývoj uplatnila dvakrát — prvýkrát ako bežný daňový výdavok a druhýkrát ako dodatočnú odpočítateľnú položku od základu dane.
Aktuálna sadzba je 100 % spôsobilých nákladov. Pri sadzbe dane z príjmov právnických osôb 21 % to znamená, že z každého eura vynaloženého na výskum a vývoj môže firma reálne ušetriť na dani 21 centov. Pri sadzbe 24 %, ktorá sa od roku 2025 vzťahuje na firmy s výnosmi nad 5 miliónov eur, je úspora ešte vyššia. Nástroj prešiel v ostatných rokoch viacerými úpravami — ak vás zaujíma kontext, prečítajte si náš starší prehľad zmien v superodpočte, ktoré rozšírili okruh oprávnených nákladov.
Kto si superodpočet môže uplatniť
Tu prichádza prvá dobrá správa pre menšie firmy: nárok na superodpočet nemajú len veľké korporácie alebo technologické spoločnosti. Uplatniť si ho môžu všetky právnické osoby (s. r. o., a. s. a podobne) aj fyzické osoby s príjmami z podnikania, bez ohľadu na to, či vedú podvojné, jednoduché účtovníctvo alebo daňovú evidenciu.
Nie je dokonca potrebné, aby mala firma výskum a vývoj zapísaný ako predmet činnosti v obchodnom registri. Rozhoduje to, čo reálne robí.
Zákon však stanovuje aj obmedzenia. Superodpočet nie je možné kombinovať s daňovými úľavami pre poberateľov stimulov na výskum a vývoj podľa § 30b zákona o dani z príjmov. Rovnako sa nedá uplatniť na náklady, na ktoré bola poskytnutá podpora z verejných zdrojov — typicky dotácie alebo granty. Aj keby šlo o čiastočnú podporu, na túto časť nákladov nárok nevzniká.
Aké podmienky musí firma splniť
V praxi sa všetko opiera o tri základné piliere:
Písomný projekt výskumu a vývoja. Bez neho superodpočet jednoducho neprejde. Projekt musí obsahovať identifikačné údaje firmy, ciele projektu, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia, rozpočet, opis predmetu výskumu a vývoja a podpis štatutára. Dôležité je, že podpísaný musí byť najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za príslušný rok.
Oddelená evidencia nákladov. Výdavky na výskum a vývoj sa musia evidovať analyticky, oddelene od ostatných nákladov, podľa jednotlivých projektov. Ak to účtovný softvér priamo neumožňuje, je potrebná interná smernica, ktorá presne upravuje spôsob priraďovania nákladov.
Splnenie definície výskumu a vývoja. Nestačí prácu nazvať „výskumom“. Finančná správa pri kontrolách vychádza z OECD Frascati Manuálu, ktorý definuje päť kritérií, ktoré musí činnosť spĺňať: novosť, tvorivosť, neistosť, systematickosť a prenositeľnosť výsledkov. Inými slovami — musí ísť o systematickú tvorivú činnosť, ktorá smeruje k novému poznatku alebo riešeniu, a ktorej výsledok nie je dopredu istý.
Dobrá správa je, že kritérium novosti sa neposudzuje celosvetovo, ale vo vzťahu k príslušnému podnikateľskému odboru. Ak teda firma vyvinie riešenie, ktoré sa v jej odbore na Slovensku zatiaľ nepoužíva, kritérium novosti môže byť splnené aj vtedy, ak podobné riešenie existuje napríklad v zahraničí.
Aké náklady sa do superodpočtu počítajú
Do spôsobilých nákladov spadajú typicky mzdy a odvody zamestnancov pracujúcich na projekte (v pomernej časti zodpovedajúcej projektu), spotrebovaný materiál a zásoby, drobný hmotný a nehmotný majetok, odpisy strojov a budov využívaných pri výskume a vývoji, licencie na softvér priamo využívaný pri projekte a ďalšie prevádzkové náklady, ktoré sa dajú priradiť k projektu.
Naopak, nepočítajú sa náklady na služby (s výnimkou nehmotných výsledkov výskumu a vývoja obstaraných od Slovenskej akadémie vied, verejných a štátnych vysokých škôl alebo držiteľov osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj), licencie iné ako na priamo využívaný softvér a, samozrejme, akékoľvek náklady financované z verejných zdrojov.
Praktický pohľad
Predstavme si firmu, ktorá v roku 2025 vynaložila na vlastný projekt výskumu a vývoja 60 000 eur. V predchádzajúcich rokoch vynaložila 50 000 eur (2024) a 40 000 eur (2023).
Základný odpočet predstavuje 100 % zo 60 000 eur, teda 60 000 eur. K tomu sa pripočíta takzvaný medziročný odpočet, ktorý zohľadňuje rast investícií oproti predchádzajúcemu obdobiu — v tomto prípade vychádza na 10 000 eur. Spolu tak firma získa odpočítateľnú položku 70 000 eur.
Pri sadzbe dane 21 % to predstavuje reálnu úsporu na dani 14 700 eur. Pri sadzbe 24 % až 16 800 eur. Ide tak o jeden z najefektívnejších spôsobov, ako si legálne znížiť základ dane v roku 2026, najmä pre firmy, ktoré pravidelne investujú do vývoja.
Ak firma v danom roku nemá dostatočný základ dane na uplatnenie celého superodpočtu, neuplatnenú časť je možné preniesť do nasledujúcich piatich zdaňovacích období. Po uplynutí tejto lehoty však nárok zaniká.
Na čo si dať pozor
Daňové kontroly zamerané na superodpočet sa stávajú čoraz častejšími a Finančná správa SR sa pri nich opiera o jasne definovaný metodický rámec. Medzi najčastejšie chyby v praxi patria nedostatky v projektovej dokumentácii, chýbajúca alebo nepresná analytická evidencia nákladov, uplatnenie odpočtu na náklady financované z verejných zdrojov a nedostatočne preukázaný prvok novosti či technickej neistoty.
Rovnako problémový je chýbajúci podpis štatutára na projekte v zákonnej lehote — ide o formálnu chybu, ktorá môže viesť k strate celého nároku. Práve preto má zmysel zaradiť superodpočet do širšieho daňového plánovania firmy a procesy nastaviť skôr, ako sa rok končí.
Záver
Superodpočet je nástroj, ktorý dokáže výrazne znížiť daňovú povinnosť firmy a podporiť ďalšie investície do rozvoja. Jeho úspešné uplatnenie však stojí na dôslednej príprave — kvalitnom projekte, oddelenej evidencii nákladov a schopnosti preukázať, že daná činnosť skutočne spĺňa definíciu výskumu a vývoja.
Pre menšie a stredné firmy, ktoré dlhodobo investujú do vývoja vlastných riešení, môže ísť o jeden z najefektívnejších spôsobov, ako vrátiť časť týchto investícií späť do firmy. Kľúčové je nezačať s evidenciou až spätne, ale nastaviť procesy už pri spustení projektu.
Zvažujete uplatnenie superodpočtu vo vašej firme alebo si nie ste istí, či vaše projekty spĺňajú podmienky? Radi vám pomôžeme posúdiť situáciu a nastaviť procesy tak, aby ste o nárok neprišli.