Každá firma sa skôr či neskôr dostane do situácie, keď je jasné, že niektoré peniaze jednoducho neprídu. Dlžník je nezastihnuteľný, jeho firma zmizla z trhu, exekútor sa vrátil s prázdnymi rukami alebo uplynulo toľko času, že ďalšie vymáhanie dáva menej zmyslu ako náklady naň. Vtedy prichádza otázka: ako sa s touto pohľadávkou vyrovnať v účtovníctve a čo to znamená pre dane?
Odpis pohľadávky je presne tento krok. Pohľadávka sa trvale vyradí z majetku firmy a zaúčtuje sa ako náklad. To znie jednoducho, ale daňové pravidlá sú v tomto bode pomerne konkrétne a rozdiel medzi správnym a nesprávnym postupom môže znamenať tisíce eur navyše na dani. Popri dani z príjmov pritom netreba zabúdať ani na DPH pri nevymožiteľných pohľadávkach.
Odpis zo zákona alebo na vlastné rozhodnutie
Zákon o dani z príjmov rozlišuje dve situácie. Prvá nastáva vtedy, keď o nedobytnosti pohľadávky rozhodol súd alebo vyplýva z výsledku konkrétneho konania. Ide napríklad o zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zastavenie exekúcie alebo situáciu, keď dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani od dedičov. V takýchto prípadoch je odpis pohľadávky daňovým výdavkom bez ďalších podmienok, za predpokladu, že pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov.
Druhá situácia nastáva vtedy, keď sa firma sama rozhodne trvalo upustiť od vymáhania, teda bez toho, aby ju k tomu donútil súd. Tento odpis je tiež možný, ale jeho daňová uznateľnosť je obmedzená: firma si môže uplatniť len toľko, koľko by bola v danom momente uznateľná tvorba opravnej položky podľa časového testu. Ak pohľadávka nie je ešte 1 080 dní po splatnosti, plný odpis do 100 percent nie je daňovo možný.
Čo s pohľadávkou po odpise?
Odpísaná pohľadávka zmizne z aktív súvahy, ale firma ju musí naďalej sledovať v podsúvahovej evidencii. Právny nárok na zaplatenie totiž nezaniká automaticky tým, že firma pohľadávku odpísala. Ak sa dlžník neskôr dostane k majetku alebo ak firma objaví možnosť vymáhania, pohľadávka existuje ďalej. Podsúvahová evidencia slúži práve na to, aby firma o tomto nároku nezabudla.
Odpis pohľadávky s opravnou položkou: postup krok za krokom
Ak firma k pohľadávke pred odpísaním vytvorila opravnú položku, postup je trochu iný ako pri pohľadávke bez opravnej položky. Opravná položka sa pri odpise zúčtuje priamo voči pohľadávke zápisom 391 na strane má dať a 311 na strane dal. Nákladový účet 546 sa použije len na tú časť pohľadávky, ktorá nie je krytá opravnou položkou.
Pre základ dane to má konkrétne dôsledky. V zdaňovacom období, keď dôjde k odpisu, firma základ dane zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola daňovým výdavkom, a zároveň ho zníži o daňovo uznateľnú výšku odpisu. Ak boli tieto sumy rovnaké, výsledok je pre základ dane neutrálny a žiadna daňová úprava v daňovom priznaní nie je potrebná.
Premlčanie: na čo si treba dávať pozor
Pohľadávky sa premlčiavajú. V obchodnom práve je premlčacia doba štyri roky, v občianskom práve tri roky. Po uplynutí premlčacej doby sa pohľadávka stáva právne nevymáhateľnou a jej odpis nie je daňovo uznateľný, pokiaľ firma k nej predtým nevytvárala daňovo uznané opravné položky.
Premlčaciu dobu možno prerušiť, napríklad písomným uznaním dlhu alebo podaním žaloby na súd. Práve preto je pravidelné vymáhanie pohľadávok a sledovanie premlčacích dôb kľúčové. Firma, ktorá na pohľadávku zabudne a nechá ju premlčať bez toho, aby k nej vytvorila opravné položky, príde o možnosť akéhokoľvek daňového uplatnenia.
Záver
Odpis pohľadávky je nevyhnutná, no citlivá operácia. Správne načasovanie, predchádzajúca tvorba opravných položiek a znalosť daňových pravidiel rozhodnú o tom, či firma z celej situácie vyjde daňovo neutrálne alebo s nepríjemným prekvapením v daňovom priznaní. Premlčanie, zmeškané lehoty a chýbajúce opravné položky sú chyby, ktorých sa dá vyhnúť, ak firma pohľadávky sleduje priebežne, nie raz za rok tesne pred termínom závierky.
Riešite pohľadávku, ktorú sa už pravdepodobne nepodarí vymôcť? Poradíme vám, kedy a ako ju odpísať daňovo čo najvýhodnejšie.
Časté otázky
Kedy je odpis nevymožiteľnej pohľadávky daňovým výdavkom?
Ak o nedobytnosti pohľadávky rozhodol súd alebo to vyplýva z konkrétneho konania (napríklad zamietnutie konkurzu pre nedostatok majetku, zastavenie exekúcie alebo smrť dlžníka bez uspokojenia z dedičstva), odpis je daňovým výdavkom bez ďalších podmienok — za predpokladu, že pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov.
Môže si firma plne odpísať pohľadávku, ak sa sama rozhodne prestať ju vymáhať?
Áno, takýto odpis je možný, ale jeho daňová uznateľnosť je obmedzená — firma si môže uplatniť len toľko, koľko by v danom momente bola uznateľná tvorba opravnej položky podľa časového testu. Ak pohľadávka ešte nie je 1 080 dní po splatnosti, plný odpis do 100 % nie je daňovo možný.
Aká je premlčacia doba pohľadávky?
V obchodnom práve sú to štyri roky, v občianskom práve tri roky. Po uplynutí premlčacej doby je pohľadávka právne nevymáhateľná a jej odpis nie je daňovo uznateľný, pokiaľ k nej firma predtým nevytvárala daňovo uznané opravné položky. Premlčaciu dobu možno prerušiť, napríklad písomným uznaním dlhu alebo podaním žaloby.