Už v posledných mesiacoch minulého roku sme sa postupne mohli dozvedieť o zvyšovaní dane z nehnuteľnosti vo viacerých mestách. Nejedná sa len o veľké mestá, ale naopak tak učinilo i mnoho malých miest a obcí. Poďme sa spoločne pozrieť na to aké dôvody viedli niektoré mestá k týmto krokom, kde a o koľko sa nakoniec daň v priemere zvyšovala a aké to prinieslo následky. Prinášame vám stručný prehľad o zvyšovaní.
Predpoklady vzniku zvýšenia dane z nehnuteľností – prečo sa zvyšovalo?
Jedným z najväčších dôvodov sú novely zákonov, ktoré spôsobujú negatívne následky v rozpočtoch miest a obcí a zároveň nie sú kompenzované navýšením či novými zdrojmi príjmov.
Tento rok sú mestá podľa novej chodníkovej novely zodpovedné za údržbu chodníkov v zime. Novými položkami sú pre nich tiež obedy zadarmo v školách a školských zariadeniach a zavedenie rekreačných poukazov. Pribudli i povinnosti z novely o základných požiadavkách na bezpečnosť detských ihrísk, či zvyšovanie platov v samospráve. Od júla 2019 sa tiež zvýšilo životné minimum, čím došlo aj k zvýšeniu napríklad daňového bonusu na dieťa. Od tohto roku tvorí uplatnenie si daňového bonusu ročne sumu 272,64 eur na každé jedno vyživované a nezaopatrené dieťa. Zvýšila sa aj nezdaniteľná časť základu dane, z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima.
Výdavky menších miest tieto zákony zvýšili rádovo o státisíce a krajských miest o milióny eur. Primátori preto tvrdia, že nenašli inú možnosť, keďže príjmy samospráv podľa nich v roku 2020 nebudú stačiť na poskytovanie verejných služieb a investícií a zároveň aj na financovanie týchto vládnych opatrení.
Zvyšovalo sa, ponechávalo ba dokonca aj znižovalo
Sadzby daní z nehnuteľností na tento rok zmenilo až 55 miest. Najväčšie zvýšenie daní sa v priemere udialo v Ilave (112,49%), v Košiciach (110,44%), a v Trnave (109,26%), kde ako môžeme vidieť, dane stúpli o viac ako 100%. Aj iné mestá pocítili rapídne zmeny, ktoré síce neprekročili 100% zvýšenie, avšak ďaleko neodskočili. Reč je napríklad o mestách ako Poprad a Kežmarok, ale i mnohé ďalšie, kde sa percentuálne zvýšenia pohybujú okolo 90%.
Ak to rozoberieme na jednotlivé zložky dane z nehnuteľností, tak oproti minulému roku sa priemerné dane zo stavieb zvýšili o 34,51% ,dane z pozemkov o 26,48% a dane za byty na bývanie až o 51,84%.
Zvyšných 17 miest sadzby daní oproti minulému roku nezmenili, ba čo viac niekoľko miest niektoré zo svojich daní znížili. Zlaté Moravce znížili sadzbu dane zo záhrad o 37,89%, Krupina (o 43,66%) a Nové Mesto nad Váhom (o 50%) znížili sadzby za stavby na pôdohospodársku produkciu a mestské časti Bratislavy hromadne znížili sadzbu dane za garáže v priemere o 4%.
Okrem miest, ktorým sa polepšilo, alebo ktoré sadzby nemenili, pocítili najmenšie zmeny Topoľčany (2,05%), Humenné (2,08%), Krupina (3,66%), Žarnovica (5,16%) a Žiar nad Hronom (8,80%).
Aké to bude mať následky
Keďže tejto povinnosti sa nevyhne žiadna povinná fyzická ako aj právnická osoba, následky zvyšovania sa buď už ukázali, alebo sa na to treba pripraviť. Každopádne môžeme očakávať, že:
- Živnostníci a menší podnikatelia svoje zvýšené náklady prenesú do cien svojich produktov a služieb. Podnikateľov postavili mestá svojím konaním pred hotovú vec. Mnohí sa k nej nemohli ani len vyjadriť, keďže medzi návrhom na radikálne zvýšenie daní z nehnuteľnosti a samotným schválením uplynula len krátka doba, ktorá pozostávala veľakrát len z týždňov. Ich možnosť prispôsobiť sa týmto zvýšeným nákladom bola ale väčšinou už obmedzená, nakoľko ich obchodné zmluvy nebolo možné meniť zo dňa na deň.
- Priemyselné podniky, ktoré tvoria kostru nielen slovenského, ale i regionálneho hospodárstva a sú kľúčom k zamestnanosti a prosperite, podobne ako samosprávy, čelili výraznému zvyšovaniu nákladov zo strany štátu. Preto v čase, keď dochádza k spomaľovaniu rastu ekonomiky a firmy škrtajú, je ďalší výrazný rast nákladov spôsobený opatrením samospráv priamym ohrozením zamestnanosti. To platí aj pre túto situáciu.
Môžeme len dúfať, že momentálnu situáciu a všetky okolnosti v nej zahrnuté v spojení so zvyšovaním dane z nehnuteľnosti podniky zvládnu a nebudú nútené pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu.
