Zhrnutie
Podnikanie vo dvoch krajinách EÚ naraz je bežné, ale prináša dvojnásobné administratívne povinnosti. Kľúčové otázky: kde je firma registrovaná, kde vzniká stála prevádzkáreň, kde sú zamestnanci a kde má vlastník daňovú rezidenciu. Každá z týchto okolností môže zakladať daňové povinnosti v druhej krajine.
Základný rámec: dve krajiny, dve sady pravidiel
Ak máte slovenskú s.r.o. a podnikáte aj v Česku, máte v zásade tri možnosti štruktúry:
- Slovenská s.r.o. s príjmami z ČR — firma ostáva registrovaná len v SR, zákazníkom v ČR fakturuje zo SR. Najjednoduchší model, ale pri trvalejšej prítomnosti v ČR môže vzniknúť povinnosť registrácie stálej prevádzkárne.
- Slovenská s.r.o. + česká s.r.o. — dve samostatné firmy, každá vo svojej krajine. Vyššia administratíva, ale jasné rozdelenie zodpovedností a daňových povinností.
- Slovenská s.r.o. s organizačnou zložkou (pobočkou) v ČR — stredná cesta: firma je registrovaná v SR, v ČR má pobočku zapísanú v Obchodnom registri ČR.
Výber správnej štruktúry závisí od rozsahu aktivít v ČR a od daňových cieľov. Porovnanie, kde sa vyplatí zakladať s.r.o., nájdete v článku Založenie s.r.o.: Slovensko vs Česko 2026.
Stála prevádzkáreň: kedy vzniká a prečo je dôležitá
Stála prevádzkáreň je pojem z medzinárodného daňového práva — ide o pevné miesto na podnikanie, ktoré zakladá daňovú povinnosť v druhej krajine. Zmluva medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia definuje stálu prevádzkáreň ako miesto riadenia, pobočku, kanceláriu, továreň, stavbu trvajúcu viac ako 12 mesiacov alebo závislého zástupcu konajúceho v mene firmy.
Ak vaša slovenská firma pravidelne vykonáva činnosť v ČR (napr. máte kanceláriu, sklad alebo obchodného zástupcu), môže to viesť k vzniku stálej prevádzkárne v ČR. V takom prípade zisky priraditeľné tejto prevádzkárni podliehajú dani z príjmov v ČR.
Príklad: Jana vlastní slovenskú IT firmu. Na vývoji softvéru pre českého klienta pracujú jej zamestnanci dlhodobo priamo v priestoroch klienta v Brne. Po 12 mesiacoch takejto spolupráce môže česká daňová správa tvrdiť, že vznikla stála prevádzkáreň v ČR. Príjmy z tohto projektu by potom boli zdaniteľné v ČR.
DPH pri cezhraničnom podnikaní SR–ČR
Ak ste platiteľ DPH v SR a predávate tovar alebo poskytujete služby do ČR, pravidlá sa líšia podľa toho, komu predávate:
- B2B (firma českému platiteľovi DPH): pri väčšine služieb sa uplatní reverse charge — príjemca v ČR odvedie DPH, vy fakturujete bez DPH.
- B2C (fyzickej osobe alebo neplátcovi DPH): pri digitálnych a telekomunikačných službách sa od určitého objemu uplatňuje DPH krajiny zákazníka — môžete využiť systém OSS.
- Dodanie tovaru: pri dodaní tovaru z SR do ČR medzi platiteľmi DPH ide o oslobodené intrakomunitárne plnenie — uvádzate ho v súhrnnom výkaze.
Detailné porovnanie DPH pravidiel v SR a ČR nájdete v článku DPH pre podnikateľov: Slovensko vs Česko 2026.
Zamestnanci pôsobiaci v oboch krajinách
Ak vysielate slovenského zamestnanca pracovať do ČR, je potrebné riešiť pracovnoprávnu ochranu (zamestnanec má nárok na minimálne štandardy českého pracovného práva), sociálne a zdravotné poistenie (nariadenie EÚ č. 883/2004 — spravidla platíte odvody tam, kde zamestnanec skutočne pracuje, pri vyslaní platí formulár A1) a daň z príjmov zamestnanca (závisí od jeho daňovej rezidencie). Podrobnejšie porovnanie nákladov na zamestnanca nájdete v článku Zamestnávanie v roku 2026: koľko reálne stojí zamestnanec v SR a ČR.
Praktický checklist: podnikanie v SR aj ČR
Ak pôsobíte v oboch krajinách, pravidelne skontrolujte:
- Vzniká vám v ČR stála prevádzkáreň? (kancelária, sklad, pravidelná aktivita cez 12 mesiacov)
- Ste registrovaní k DPH tam, kde vznikla povinnosť?
- Sú zamestnanci poistení v správnej krajine? (nariadenie EÚ č. 883/2004)
- Je daňová rezidencia vlastníka správne posúdená?
- Sú príjmy z druhej krajiny správne uvedené v daňovom priznaní?
- Máte potvrdenia o daňovej rezidencii pre zahraničných obchodných partnerov?
Výnimky a špecifiká
Fyzická osoba — podnikateľ (živnostník/OSVČ), ktorá príležitostne poskytuje služby do druhej krajiny bez trvalej prítomnosti, zvyčajne stálou prevádzkárňou nezakladá. Pri pravidelných projektoch alebo dlhodobej spolupráci sa situácia mení. Pre podnikateľov z pohraničných regiónov sú cezhraničné aktivity bežné — ale rovnako platia rovnaké pravidlá daňovej a odvodovej príslušnosti.
5 kľúčových poznatkov
- Stála prevádzkáreň v ČR zakladá daňovú povinnosť v ČR — kancelária, sklad alebo dlhodobá aktivita nad 12 mesiacov môžu stačiť.
- B2B fakturácia do ČR medzi platiteľmi DPH funguje cez reverse charge — neplatíte DPH vy, ale odberateľ v ČR.
- Vyslaní zamestnanci v ČR majú nárok na minimálne štandardy českého pracovného práva — bez ohľadu na zmluvu podľa SR práva.
- Odvody za zamestnancov sa platia tam, kde skutočne pracujú — nariadenie EÚ č. 883/2004 a formulár A1 pri vyslaní.
- Podnikanie v dvoch krajinách = dve sady daňových a účtovných povinností. Koordinácia medzi účtovníkmi je nevyhnutná.
Podnikáte v SR aj ČR a nie ste si istí, kde máte aké povinnosti v oblasti daní, DPH alebo odvodov?