Country-by-Country Reporting (po slovensky správa podľa jednotlivých štátov) je nástroj daňových správ proti presúvaniu ziskov medzi krajinami. Týka sa výhradne nadnárodných skupín s konsolidovaným obratom aspoň 750 miliónov eur za predchádzajúce účtovné obdobie. Väčšina slovenských firiem samotnú správu nikdy nepodáva, no ak je slovenská spoločnosť súčasťou takej veľkej skupiny, vzniká jej voči finančnej správe oznamovacia povinnosť, na ktorú sa ľahko zabudne.
Čo je Country-by-Country Reporting a načo slúži?
CbCR vznikol ako 13. akcia projektu OECD proti narúšaniu základu dane a presúvaniu ziskov (BEPS) a do práva Európskej únie sa dostal smernicou DAC4 (smernica 2016/881/EÚ). Cieľom je dať daňovým správam jednotný prehľad o tom, kde nadnárodná skupina dosahuje výnosy, kde platí dane a kde zamestnáva ľudí. Ak sa zisky sústreďujú v krajinách s nízkym zdanením a reálna činnosť je inde, správa to okamžite ukáže.
Na Slovensku je celá agenda upravená zákonom č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (§ 22a a nasledujúce). Pravidlá platia pre účtovné obdobia začínajúce od roku 2016 a finančná správa získané dáta automaticky vymieňa s daňovými správami ostatných štátov. Nejde teda o dokument „do šuflíka“ – informácie reálne cestujú medzi krajinami a slúžia na výber firiem na daňovú kontrolu.
Koho sa hranica 750 miliónov eur týka?
Rozhodujúca je výška konsolidovaného obratu celej skupiny, nie obrat jednej slovenskej firmy. Ak skupina dosiahla za predchádzajúce účtovné obdobie konsolidované výnosy aspoň 750 miliónov eur, spadá do režimu CbCR. Túto hranicu spĺňa len zlomok firiem pôsobiacich na Slovensku, prakticky ide o slovenské dcéry veľkých medzinárodných koncernov.
Práve tu robia firmy najväčšiu chybu. Malá slovenská s.r.o. s obratom pár miliónov eur si povie, že sa jej to netýka – lenže ak ju vlastní veľká zahraničná skupina, ktorá hranicu prekročí, oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na túto slovenskú dcéru. Podobne ako pri iných povinnostiach nadnárodných skupín platí, že rozhoduje celok, nie jednotlivá spoločnosť. Súvis s ostatnými povinnosťami sme priblížili aj v článku o tom, kedy vzniká povinnosť transferového oceňovania pre menšie firmy.
Aký je rozdiel medzi oznámením a samotnou správou?
Zákon rozlišuje dve odlišné povinnosti a v praxi sa pletú najčastejšie. Oznámenie podáva každý slovenský člen skupiny – uvádza v ňom, ktorá spoločnosť zo skupiny a v ktorom štáte bude za celú skupinu podávať samotnú správu. Je to teda krátka informácia, kto reportuje. Správu podľa jednotlivých štátov (samotný CbC report s číslami) podáva spravidla len materská spoločnosť skupiny za celú skupinu.
Pre drvivú väčšinu slovenských dcér to znamená jedno: samotnú správu nepodávajú, ale oznámenie podať musia. Kto na oznámenie zabudne v presvedčení, že „veľkú správu aj tak posiela centrála v zahraničí“, vystavuje sa sankcii úplne zbytočne. Detailné dáta o vnútroskupinových transakciách sa navyše premietajú aj do transferovej dokumentácie, ktorú treba viesť súbežne.
Aké lehoty platia pre oznámenie a podanie správy?
Lehoty sú dve a je dôležité ich nezamieňať:
- Oznámenie sa podáva v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, teda spravidla do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia (pri predĺžení lehoty na priznanie sa posúva aj oznámenie).
- Samotná správa podľa štátov sa podáva do 12 mesiacov od posledného dňa vykazovaného účtovného obdobia skupiny.
Príklad: ak má skupina účtovné obdobie zhodné s kalendárnym rokom, slovenská dcéra podá oznámenie zhruba do konca marca a materská spoločnosť podáva správu do konca nasledujúceho decembra. Podania sa robia elektronicky cez portál finančnej správy.
Čo správa podľa štátov obsahuje?
Správa dáva daňovým správam ucelený obraz o skupine v členení podľa krajín. Za každý štát, kde skupina pôsobí, sa vykazujú najmä výnosy (od nezávislých aj spriaznených osôb), zisk alebo strata pred zdanením, zaplatená a splatná daň z príjmov, základné imanie, nerozdelený zisk, počet zamestnancov a hmotný majetok. Doplnená je zoznamom všetkých spoločností skupiny a ich činností v jednotlivých krajinách.
Práve toto členenie umožňuje správcovi dane rýchlo odhaliť nesúlad – napríklad keď v krajine s minimálnou daňou vzniká vysoký zisk pri nula zamestnancoch. Pre nadnárodné skupiny je CbCR jedným z prvých miest, kam sa daňové úrady pozerajú pri výbere na kontrolu transferového oceňovania.
Aké sankcie hrozia pri nesplnení?
Za nesplnenie oznamovacej povinnosti môže finančná správa uložiť pokutu až do výšky 3 000 eur, a to aj opakovane, kým sa povinnosť nesplní. Ide o pokutu za administratívne pochybenie, ktorému sa dá úplne vyhnúť – stačí načas podať krátke oznámenie. Vzhľadom na to, že samotné podanie je pomerne jednoduché, ide o zbytočnú stratu, ktorá navyše priťahuje pozornosť správcu dane k celej skupine.
Čo prináša verejné CbCR od roku 2026?
Doterajší CbCR putoval len medzi daňovými správami. Novinkou je verejné CbCR zavedené smernicou EÚ 2021/2101 a na Slovensku premietnuté do zákona o účtovníctve. Vybrané veľké firmy a nadnárodné skupiny s konsolidovaným obratom nad 750 miliónov eur budú musieť časť týchto informácií zverejniť aj navonok, čím sa údaje o daniach dostanú aj k verejnosti a novinárom.
Pre skupiny to znamená ďalšiu vrstvu reportingu a najmä nutnosť dbať na to, aby zverejnené čísla dávali zmysel a boli konzistentné s transferovou dokumentáciou. Rastúci dôraz štátu na tieto dáta potvrdzuje aj to, že transferové oceňovanie sa dostáva čoraz viac do centra pozornosti finančnej správy.
Nie ste si istí, či vaša slovenská firma ako súčasť medzinárodnej skupiny musí podať oznámenie k CbCR a v akej lehote? Radi to za vás posúdime a nastavíme celý reportingový kalendár.
Časté otázky
Musí malá slovenská s.r.o. podávať CbCR?
Samotnú správu podľa štátov nie – tú podáva materská spoločnosť za celú skupinu. Ak je však slovenská s.r.o. súčasťou nadnárodnej skupiny s konsolidovaným obratom nad 750 miliónov eur, má povinnosť podať oznámenie, v ktorom uvedie, ktorá spoločnosť skupiny a kde bude reportovať. Táto povinnosť sa týka aj malých dcér veľkých koncernov.
Do kedy treba oznámenie podať?
Oznámenie sa podáva v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, teda spravidla do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia; pri predĺžení lehoty na priznanie sa posúva aj oznámenie. Samotná správa sa podáva do 12 mesiacov od konca vykazovaného obdobia skupiny. Podanie sa robí elektronicky cez portál finančnej správy.
Čo hrozí, ak povinnosť nesplníme?
Za nepodanie oznámenia môže finančná správa uložiť pokutu až do 3 000 eur, a to opakovane, kým sa povinnosť nesplní. Ide o zbytočnú sankciu za administratívne pochybenie, ktorej sa dá vyhnúť včasným podaním krátkeho oznámenia. Navyše nesplnená povinnosť zvyšuje riziko, že si správca dane posvieti na celú skupinu.