Každý živnostník a podnikateľ sa pri podávaní daňového priznania stretne s rovnakou otázkou: uplatniť paušálne výdavky, alebo viesť evidenciu skutočných nákladov? Odpoveď závisí od konkrétnej situácie, výšky príjmov a reálnych výdavkov. Nie je univerzálna – a práve preto sa oplatí porozumieť, ako paušálne výdavky fungujú a kedy skutočne dávajú zmysel.
Čo sú paušálne výdavky
Paušálne výdavky, označované tiež ako výdavky percentom z príjmov, sú zjednodušený spôsob uplatňovania daňových nákladov. Namiesto dokladovania každého skutočne vynaloženého výdavku si podnikateľ jednoducho odpočíta pevné percento zo svojich príjmov. Výsledok vstupuje do výpočtu základu dane rovnako ako skutočné výdavky.
Podstata je jednoduchá: zákon predpokladá, že určitú časť príjmov musí podnikateľ vynaložiť na dosiahnutie a udržanie zárobku. Paušál tento predpoklad číselne vyjadruje. Detailnejšie porovnanie oboch prístupov sme rozobrali v článku Paušálne alebo skutočné výdavky?.
Kto si paušálne výdavky môže uplatniť
Paušálne výdavky nie sú dostupné pre každého. Podľa zákona o dani z príjmov si ich môže uplatniť fyzická osoba, ktorá nie je platiteľom DPH po celý kalendárny rok – teda buď DPH platiteľom vôbec nie je, alebo sa ním stala až v priebehu roka. Kedy povinnosť registrácie pre DPH vôbec vzniká, sme rozobrali v článku Kto musí platiť DPH a čo je vlastne ekonomická činnosť.
Zároveň musí dosahovať príjmy z jednej z nasledujúcich kategórií:
- príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 – napríklad zo živnosti, z poľnohospodárskej výroby alebo z podnikania podľa osobitných predpisov,
- príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 – napríklad z vytvorenia diela, zo znaleckej či tlmočníckej činnosti, z osobnej asistencie,
- príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 – tzv. pasívne autorské príjmy.
Paušálne výdavky naopak nie sú možné pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3. Tam je daňovník odkázaný výhradne na preukázateľne vynaložené výdavky.
Výška paušálnych výdavkov a strop
Pre rok 2025 platí jednotná sadzba: 60 % z úhrnu príjmov, pričom maximálna výška paušálnych výdavkov je 20 000 € ročne.
Dôležitý detail: strop 20 000 € sa neuplatňuje v závislosti od toho, koľko mesiacov v roku podnikateľ skutočne podnikal. Platí vždy rovnaký, bez ohľadu na to, či živnosť prevádzkoval celý rok alebo len jeho časť.
Ak podnikateľ dosahuje súčasne príjmy zo živnosti aj z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), paušálne výdavky sa vypočítajú z ich súčtu – nie zvlášť pre každú činnosť. Limit 20 000 € platí pre tento súčet dohromady.
Výnimkou sú príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4). Tieto sa posudzujú samostatne, takže podnikateľ môže využiť limit 20 000 € pre príjmy zo živnosti a zároveň ďalší limit 20 000 € pre autorské príjmy.
Odvody sa k paušálu pripočítavajú navyše
Paušálne výdavky v sebe nezahŕňajú platené odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Tieto si podnikateľ uplatňuje navyše, v skutočne zaplatenej výške počas zdaňovacieho obdobia. Ako konkrétne odvody pre živnostníkov fungujú v roku 2026, nájdete v článku Ako fungujú odvody a dane pre živnostníkov v roku 2026.
V praxi to znamená, že celkové odpočítateľné výdavky pri paušáli tvoria: paušál (max. 20 000 €) + skutočne zaplatené odvody.
Príklad: Grafická dizajnérka s príjmom 23 000 € a zaplatené odvody 2 129 €. Paušálne výdavky: 60 % z 23 000 € = 13 800 €. Celkové výdavky: 13 800 € + 2 129 € = 15 929 €. Základ dane pred nezdaniteľnou časťou: 7 071 €.
Čo paušál nevyžaduje – a čo stále áno
Hlavnou výhodou paušálu je, že podnikateľ nemusí zhromažďovať a archivovať doklady ku každému výdavku ani viesť podrobné účtovníctvo. Odpadá potreba evidovať prijaté faktúry, bločky či iné doklady k nákladom.
Povinnosť viesť evidenciu však nezaniká úplne. Aj pri paušálnych výdavkoch musí podnikateľ viesť:
- evidenciu príjmov v časovom slede vrátane prijatých dokladov,
- evidenciu zásob a pohľadávok.
Paušálne výdavky teda neznamenajú nulovú administratívu – len výrazne zníženú.
Kedy sa paušál oplatí a kedy nie
Rozhodnutie medzi paušálom a skutočnými výdavkami závisí od pomeru príjmov a reálnych nákladov.
Paušál je výhodný vtedy, keď sú skutočné výdavky podnikateľa nízke – nižšie ako 60 % z príjmov. To je typická situácia pre poskytovateľov služieb, konzultantov, freelancerov alebo remeselníkov, ktorých hlavným „vstupom“ je ich vlastná práca a čas, nie materiál či drahé vybavenie.
Paušál sa neoplatí vtedy, keď sú skutočné preukázateľné výdavky vyššie ako vypočítaný paušál. Podnikateľ, ktorý nakupuje tovar na ďalší predaj, prevádzkuje výrobu alebo má vysoké prevádzkové náklady, si pri paušáli sám sebe škodí – odvedie vyššiu daň, ako by musel.
Rovnako treba zvážiť situáciu, keď príjmy dosahujú úroveň, pri ktorej naráža paušál na strop 20 000 €. Napríklad pri príjmoch 35 000 € by 60 % predstavovalo 21 000 €, no uplatniť možno len 20 000 €. Efektívna sadzba paušálu sa tak znižuje a skutočné výdavky môžu byť výhodnejšie.
Dôležité pravidlo: celé zdaňovacie obdobie
Zvolený spôsob uplatňovania výdavkov musí podnikateľ dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia – nie je možné kombinovať paušál a skutočné výdavky v rámci jedného roka pre rovnaký druh príjmov. Zmenu spôsobu uplatňovania výdavkov je možné urobiť vždy len k 1. januáru nasledujúceho roka, a to do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, teda štandardne do 31. marca.
Záver
Paušálne výdavky sú praktický nástroj, ktorý mnohým podnikateľom zjednodušuje daňové povinnosti a šetrí čas. Nie sú však automaticky výhodné pre každého. Kľúčová otázka znie: sú moje skutočné výdavky vyššie alebo nižšie ako 60 % z príjmov?
Ak sú nižšie – paušál je jasná voľba. Ak sú vyššie – oplatí sa viesť evidenciu a uplatňovať skutočné náklady. A ak sa situácia mení z roka na rok, má zmysel každoročne vyhodnotiť, ktorý prístup je v danom roku výhodnejší.
Ak si nie ste istý, či sa vám viac oplatí paušál alebo skutočné výdavky, pomôžeme vám porovnať obe varianty na vašich číslach a vybrať ten, ktorý znižuje vašu daňovú povinnosť legálne a bez rizika.