Presun firmy do zahraničia je rozhodnutie, ktoré na prvý pohľad môže vyzerať jednoducho. Zaregistrujete spoločnosť v inom štáte, presuniete sídlo a hotovo. V skutočnosti ide o jeden z právne a daňovo najcitlivejších krokov, aký môže podnikateľ urobiť. Ak chcete pochopiť, do čoho idete, musíte poznať niekoľko základných pojmov a princípov.
Prečo nestačí zmeniť zápis v registri
Slovenský daňový systém – rovnako ako väčšina európskych systémov – stojí na jednoduchej zásade: daň sa platí tam, kde sa vytvára hodnota a zisk. Ak vaša firma vytvorila hodnotu na území Slovenska, Slovenská republika má záujem ju zdaniť práve tu. A to platí aj vtedy, ak sa neskôr rozhodnete presunúť podnikanie inam.
Práve preto nestačí len zmeniť adresu sídla v obchodnom registri. Daňové orgány sa nepozerajú na to, kde je firma zapísaná na papieri, ale na to, kde skutočne funguje, odkiaľ je riadená a kde vznikajú jej zisky.
Základné pojmy, bez ktorých sa nezaobídete
Entita: kto je nositeľom práv a povinností
Keď hovoríme o presune firmy, hovoríme o presune právnej entity. Entita je právny subjekt, ktorému zákon priznáva práva a povinnosti – môže uzatvárať zmluvy, vlastniť majetok, zamestnávať ľudí. Pri s.r.o. je to samotná spoločnosť, nie jej majiteľ. Preto pri hodnotení presunu sa neposudzuje len to, kde žije konateľ, ale predovšetkým to, kde je spoločnosť vedená a riadená.
Daňová rezidencia: kde máte základnú daňovú povinnosť
Daňová rezidencia určuje, v ktorom štáte má spoločnosť základnú daňovú povinnosť. Pri právnických osobách sú rozhodujúce dva faktory:
- sídlo spoločnosti,
- miesto skutočného vedenia.
Miesto skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú reálne rozhodnutia o chode firmy. Ak firma síce bude zapísaná v Česku, ale kľúčové rozhodnutia sa budú naďalej prijímať na Slovensku, existuje reálne riziko, že slovenské daňové orgány budú spoločnosť naďalej považovať za slovenského daňového rezidenta.
Inými slovami: formálny zápis nestačí. Dôležité je, odkiaľ je firma skutočne riadená.
Substance: reálna ekonomická podstata
Substance znamená, že spoločnosť má v konkrétnom štáte reálnu prítomnosť a skutočnú ekonomickú činnosť. Nie iba schránku alebo adresu na papieri. Posudzuje sa najmä:
- či má firma skutočné priestory (kanceláriu, prevádzku),
- či tam zamestnáva ľudí,
- či sa tam prijímajú rozhodnutia,
- či tam vykonáva ekonomickú činnosť,
- či tam využíva majetok potrebný na podnikanie,
- či tam vedie bežnú agendu a má bankové účty.
Ak firma existuje v inom štáte len formálne – ako prázdna schránka – a skutočné podnikanie, rozhodovanie aj výkon činnosti zostávajú na Slovensku, daňové orgány môžu dospieť k záveru, že ide o účelovú štruktúru bez reálneho obsahu.
Stála prevádzkareň: kedy vám vznikne daňová väzba v inom štáte
Stálou prevádzkarňou je trvalé miesto alebo zariadenie, prostredníctvom ktorého daňovník vykonáva svoju činnosť na území určitého štátu. Nejde len o pobočku alebo kanceláriu – stálou prevádzkarňou môže byť aj dlhodobé poskytovanie služieb alebo prítomnosť zástupcu, ktorý uzatvára zmluvy v mene firmy.
Pre presun podnikania je stála prevádzkareň dôležitá z dvoch dôvodov: po prvé, ak slovenská firma presunie časť činnosti do zahraničia, môže jej v zahraničí vzniknúť stálá prevádzkareň a povinnosť zdaňovať tam. Po druhé, ak po presune zostane na Slovensku určitý majetok alebo činnosť, môže Slovensku vzniknúť právo danú činnosť naďalej zdaňovať tu.
Princíp, na ktorom je postavený celý systém
Základná myšlienka medzinárodného zdaňovania je jednoduchá: zisk a ekonomická hodnota sa zdaňujú tam, kde vznikli. Slovenský právny poriadok sa preto snaží zabezpečiť, aby hodnota vytvorená na Slovensku bola zdanená práve tu – a to aj vtedy, ak sa firma alebo jej majetok neskôr presunú do iného štátu.
Práve preto sa Slovensko, ako aj ostatné štáty snažia odhaľovať umelé medzinárodné štruktúry, ktorým chýba ekonomický alebo právny substance, a firma v zahraničí je len schránkovou firmou, pretože v skutočnosti nespĺňa podmienky na skutočné miesto vedenia v príslušnej krajine a teda nie je daňovým rezidentom krajiny, kde bola založená. Samozrejme téma je o mnoho komplexnejšia a práve preto sa bližšie informácie môžete dočítať v samostatnom článku, kde si okrem tejto témy rozoberieme aj to, či na Slovensku alebo v ČR existuje tzv Daň z odchodu (Exit Tax).
Čo z toho vyplýva pre podnikateľa
Presun podnikania do zahraničia je rozhodnutie s právnymi, daňovými a ekonomickými dôsledkami, ktoré sa navzájom prelínajú. Nestačí rozhodnúť sa, že „presuniem firmu do Česka“. Je potrebné vedieť:
- kde bude po presune miesto skutočného vedenia,
- aký majetok a záväzky firma má a čo sa s nimi stane,
- či bude mať zahraničná štruktúra reálnu substance,
- aké daňové dôsledky presun vyvolá,
- a či celý krok obstojí aj pri daňovej kontrole.
Presun podnikania musí mať reálny ekonomický dôvod. Ak je jediným dôvodom snaha o nižšie dane bez skutočného prenosu činnosti, ide o veľmi slabý základ. Ak však existuje skutočný dôvod – presun na hlavný trh, koncentrácia klientov v inom štáte, reorganizácia skupiny – celý krok stojí na omnoho pevnejšom základe. Podobné strategické rozhodnutia riešime aj v súvislosti s otázkou neaktívnych s.r.o. – zrušiť, predať, zlúčiť alebo ponechať. Pred každým veľkým krokom sa oplatí poznať všetky možnosti.
Pre komplexnú prípravu odporúčame tiež zvážiť, aké korporátne služby vám môžu pomôcť zvládnuť celý proces profesionálne.
Presun firmy do zahraničia je rozhodnutie s dlhodobými daňovými a právnymi dôsledkami – poradíme vám, ako naň správne pripraviť.