Zhrnutie
Daňový rezident SR zdaňuje na Slovensku celosvetové príjmy vrátane tých z Česka. Daňový rezident ČR zdaňuje na Slovensku len príjmy zo SR. Slovensko a Česká republika majú platnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ), ktorá rieši konflikty rezidencie. Kritériá pre určenie rezidencie sú hierarchické: stály byt → stredisko životných záujmov → miesto obvyklého zdržiavania → štátna príslušnosť.
Čo je daňová rezidencia a prečo je dôležitá
Daňová rezidencia určuje, v ktorej krajine máte tzv. neobmedzenú daňovú povinnosť — teda kde zdaňujete celosvetové príjmy bez ohľadu na to, kde ste ich zarobili. Daňový nerezident má v cudzej krajine len obmedzenú daňovú povinnosť — zdaňuje tam iba príjmy zo zdrojov v tejto krajine.
Pre podnikateľa, ktorý pôsobí v SR aj ČR, to má praktický dopad: ak ste slovenský rezident a zarábate v Česku, musíte príjmy z ČR uviesť aj v slovenskom daňovom priznaní. Na zamedzenie dvojitého zdanenia slúži ZZDZ. Súvisiace otázky o štruktúre podnikania opisujeme v článku DPH pre podnikateľov: Slovensko vs Česko 2026.
Kritériá daňovej rezidencie fyzickej osoby na Slovensku
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňovým rezidentom SR fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko (trvalo dostupné ubytovanie, ktoré neslúži len na príležitostný pobyt) alebo sa obvykle zdržiava (spravidla viac ako 183 dní v roku). Stačí splniť jedno z týchto kritérií. Odhlásenie trvalého pobytu automaticky neznamená zánik daňovej rezidencie — ak tu máte rodinu a byt, daňový úrad vás stále môže považovať za rezidenta.
Kritériá daňovej rezidencie fyzickej osoby v Česku
Podľa zákona č. 586/1992 Sb. o daních z příjmů je daňovým rezidentom ČR fyzická osoba, ktorá má na území ČR bydlisko (trvalé alebo dlhodobé ubytovanie s úmyslom sa tu zdržiavať) alebo sa obvykle zdržiava (viac ako 183 dní v roku). Systém je veľmi podobný slovenskému. Rovnako platí, že 183-dňový pobyt v ČR môže spôsobiť vznik českej daňovej rezidencie, aj keď trvalý pobyt máte na Slovensku.
Ako sa rieši konflikt rezidencie medzi SR a ČR
Keď obe krajiny považujú tú istú osobu za svojho daňového rezidenta, vstupuje do hry Zmluva medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia. Táto zmluva stanovuje hierarchické rozhraničovacie kritériá:
- Stály byt: osoba sa považuje za rezidenta krajiny, kde má k dispozícii stály byt.
- Stredisko životných záujmov: ak má stály byt v oboch krajinách, rozhoduje bližšie osobné a hospodárske vzťahy (kde žije rodina, kde sú majetkové záujmy, kde je firma).
- Miesto obvyklého zdržiavania: ak nemožno určiť stredisko záujmov, rozhoduje, kde sa osoba obvykle zdržiava.
- Štátna príslušnosť: ak sa zdržiava v oboch alebo žiadnej krajine, rozhoduje štátna príslušnosť.
- Dohoda daňových správ: ak ani štátna príslušnosť problém nerieši, riešia ho príslušné orgány vzájomnou dohodou.
Príklad: Vladimír má trvalý pobyt v SR, kde vlastní rodinný dom a žije jeho rodina. Pracuje v ČR, kde má prenajatý byt a strávi tam 220 dní ročne. Podľa českého zákona by bol rezidentom ČR (220 dní). Ale podľa ZZDZ medzi SR a ČR rozhoduje stredisko životných záujmov — rodina a dom sú v SR. Vladimír ostáva daňovým rezidentom SR a český príjem musí uviesť v slovenskom daňovom priznaní s uplatnením metódy zamedzenia dvojitého zdanenia.
Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia
Zmluva medzi SR a ČR predpokladá dve metódy (konkrétna metóda závisí od druhu príjmu):
- Metóda vyňatia príjmov: príjem z ČR sa uvedie v slovenskom priznaní, ale daň sa z neho v SR neplatí. Uplatňuje sa pri príjmoch zo závislej činnosti — pracovný pomer.
- Metóda zápočtu dane: príjem z ČR sa uvedie v slovenskom priznaní a daň zaplatená v ČR sa započíta na celkovú slovenskú daňovú povinnosť. Uplatňuje sa pri príjmoch z podnikania, dividendách, úrokoch, licenciách a iných príjmoch.
Praktické dôsledky pre slovenských podnikateľov v ČR
Ak podnikáte v ČR ako slovenský rezident (napr. máte v ČR s.r.o.), príjmy z tejto firmy (dividendy) zdanite v ČR spravidla 15 % zrážkovou daňou. Na Slovensku tieto dividendy uvediete v daňovom priznaní a uplatníte zápočet dane — vo väčšine prípadov nevznikne ďalšia daňová povinnosť v SR. Detailné porovnanie zdanenia dividend nájdete v článku Dividendy v s.r.o. – Slovensko vs Česko 2026.
Ak máte v ČR len stálu prevádzkáreň (napr. kanceláriu), zisky z nej sú zdaniteľné v ČR. Zmena daňovej rezidencie z SR do ČR je možná, ale vyžaduje dôkladné posúdenie skutočnej životnej situácie — nestačí len preregistrácia. Potvrdenie o daňovej rezidencii vydáva miestne príslušný daňový úrad na požiadanie.
Výnimky a osobitné situácie
Právnická osoba (s.r.o.) je v SR daňovým rezidentom, ak má na Slovensku sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Slovenská s.r.o. s prevádzkárňou v ČR zdaňuje zisky z tejto prevádzkárne v ČR, zvyšné príjmy v SR. Pre konkrétne posúdenie daňovej rezidencie a jej dopadu odporúčame konzultáciu so špecializovaným daňovým poradcom.
5 kľúčových poznatkov
- Daňový rezident SR zdaňuje celosvetové príjmy vrátane tých z ČR. Nerezident zdaňuje v SR len príjmy zo zdrojov v SR.
- Konflikt rezidencie medzi SR a ČR rieši ZZDZ (č. 238/2003 Z. z.) — kritériá sú hierarchické: byt, záujmy, pobyt, občianstvo.
- Odhlásenie trvalého pobytu neznamená zánik daňovej rezidencie — rozhoduje skutočné centrum životných záujmov.
- Príjmy z ČR musí slovenský rezident uviesť v slovenskom daňovom priznaní a uplatniť metódu zamedzenia dvojitého zdanenia.
- Potvrdenie o daňovej rezidencii vydáva daňový úrad na žiadosť — dokument potrebujú slovenské firmy pri cezhraničných platbách.
Nie ste si istí, kde ste daňovým rezidentom, alebo ako správne uviesť príjmy z Česka v slovenskom daňovom priznaní?