Advokáti a advokátske kancelárie patria medzi slobodné povolania, ktoré podnikajú podľa osobitného zákona o advokácii. Z účtovného a daňového pohľadu to prináša tri špecifiká: advokát môže pôsobiť ako fyzická osoba alebo cez advokátsku s.r.o., musí prísne oddeliť vlastné peniaze od peňazí klientov v úschove a jeho služby takmer vždy podliehajú DPH. Kto tieto tri veci zvládne, má účtovníctvo kancelárie pod kontrolou.
Ako môže advokát podnikať: samostatne, alebo cez s.r.o.?
Výkon advokácie je viazaný na zápis v Slovenskej advokátskej komore a dá sa vykonávať vo viacerých formách. Najčastejšou je samostatný advokát ako fyzická osoba, ktorý fakturuje odmenu za právne služby a jeho príjem je príjmom z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov v zmysle § 6 zákona o dani z príjmov. Druhou cestou je advokátska s.r.o., ktorá oddeľuje osobný majetok od podnikania a dáva väčší priestor na riadenie výplaty ziskov.
Rozdiel nie je len v ručení. Samostatný advokát podnikajúci ako fyzická osoba si môže zjednodušiť evidenciu a pri nižších nákladoch siahnuť po paušále, zatiaľ čo advokátska s.r.o. vedie vždy podvojné účtovníctvo so všetkými nárokmi na doklady. Ak zisk kancelárie stabilne rastie a chcete časť peňazí nechávať vo firme, posúva sa úvaha smerom k s.r.o. podobne ako pri iných profesiách, ktoré rozoberáme v článku o tom, kedy sa oplatí prejsť na s.r.o.
Kedy advokátovi stačí evidencia a kedy musí viesť účtovníctvo?
Samostatný advokát ako fyzická osoba nemusí viesť podvojné účtovníctvo. Má tri možnosti. Najjednoduchšie sú paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, najviac však 20 000 eur ročne, ku ktorým si pripočíta zaplatené odvody. Paušál však môže použiť len advokát, ktorý nie je platiteľom DPH – a tým sa väčšina zabehnutých kancelárií skôr či neskôr stane. Druhou možnosťou je daňová evidencia skutočných príjmov a výdavkov, tretia je dobrovoľné jednoduché účtovníctvo.
Advokátska s.r.o. tento výber nemá – podvojné účtovníctvo vedie povinne, bez ohľadu na veľkosť. V praxi to znamená vyššie nároky na doklady, evidenciu majetku aj na spoluprácu s účtovníkom. Čím sa jednoduché a podvojné účtovníctvo reálne líšia a čo to pre kanceláriu znamená, vysvetľujeme v článku o jednoduchom verzus podvojnom účtovníctve.
Ako účtovať peniaze klientov v advokátskej úschove?
Advokátska úschova je najcitlivejšia účtovná téma celej kancelárie. Peniaze, ktoré advokát prijíma v mene klienta – typicky kúpnu cenu nehnuteľnosti pred jej prevodom – nie sú príjmom advokáta. Sú to cudzie prostriedky, ktoré musia byť podľa predpisov komory oddelené od vlastného majetku advokáta a vedené na osobitnom účte zriadenom na tento účel.
V praxi to znamená dve veci. Po prvé, zložené prostriedky nikdy nevstupujú do zdaniteľných príjmov ani do obratu na DPH – zaúčtujú sa ako záväzok voči klientovi, nie ako výnos. Po druhé, advokát je povinný o zverených peniazoch klientovi vyúčtovať a previesť ich oprávnenej osobe spravidla do 30 dní od prijatia, ak sa nedohodli inak. Zmiešať úschovu s prevádzkovými peniazmi kancelárie je nielen účtovná chyba, ale aj porušenie stavovských predpisov.
Kedy sa advokát stáva platiteľom DPH?
Právne služby nie sú od DPH oslobodené, takže advokát sa registrácii spravidla nevyhne. Povinná registrácia vzniká, keď obrat presiahne 50 000 eur v kalendárnom roku; platiteľom sa potom stávate od začiatku nasledujúceho roka, pri prekročení 62 500 eur takmer okamžite. Na odmenu za právne služby sa uplatní základná sadzba 23 %, ktorá platí aj v roku 2026.
Pozor treba dať pri cezhraničných službách. Ak poskytujete poradenstvo zahraničnej firme (B2B), miesto dodania sa spravidla presúva do štátu odberateľa a faktúru vystavíte bez slovenskej DPH. Opačne, pri nákupe služieb z EÚ – napríklad právnych databáz či softvéru – môže aj neplatiteľovi vzniknúť povinnosť registrácie podľa § 7a a samozdanenia. Mechaniku bližšie popisujeme v článku o DPH pri službách do zahraničia.
Koľko zaplatí advokát na odvodoch a daniach?
Pre samostatného advokáta sú odvody často väčšou položkou než samotná daň. Od roku 2026 sú minimálne mesačné odvody SZČO 303,11 eura na sociálne poistenie a 121,92 eura na zdravotné, teda spolu 425,03 eura mesačne. V prvom roku samostatnej praxe sociálne poistenie ešte neplatíte – povinnosť vzniká až podľa dosiahnutých príjmov od ďalšieho roka. Daň z príjmov fyzickej osoby je pri príjmoch z podnikania do 100 000 eur ročne vo výške 15 %.
Príklad: advokát ako fyzická osoba, ktorý ešte nie je platiteľom DPH, dosiahne za rok príjmy 45 000 eur a uplatní paušál. Keďže 60 % zo 45 000 je nad stropom, odpočíta si len 20 000 eur, k tomu pripočíta zaplatené odvody a nezdaniteľnú časť na daňovníka. Zvyšný základ dane zdaní 15 %. Ak by tú istú prax viedol cez advokátsku s.r.o., firma by zisk zdanila sadzbou dane z príjmov právnických osôb (10 % do 100 000 eur zdaniteľných príjmov) a pri výplate zisku by spoločník odviedol ešte 7 % daň z dividend. Toto dvojstupňové zdanenie treba pri rozhodovaní vopred prepočítať.
Aké náklady a chyby sú pre advokátske kancelárie typické?
Ak advokát vedie daňovú evidenciu alebo účtuje v s.r.o., medzi bežne uznateľné výdavky patria:
- príspevky a poistenie cez Slovenskú advokátsku komoru vrátane povinného poistenia zodpovednosti,
- právne informačné systémy, softvér na správu spisov a kancelárske licencie,
- prenájom a prevádzka kancelárie, odborná literatúra a vzdelávanie,
- mzdy koncipientov a administratívy, prípadne odmeny spolupracujúcich advokátov.
Najčastejšou chybou je práve pomiešanie úschovy s prevádzkovými peniazmi, ktoré skresľuje príjmy aj obrat na DPH. Druhou je neskorá registrácia na DPH pri rýchlo rastúcom obrate a treťou nesprávne delenie nákladov, ktoré advokát používa aj súkromne (auto, telefón, časť bytu). Pri každom takom výdavku sa uplatní len pomerná časť zodpovedajúca výkonu advokácie.
Nastavenie advokátskej s.r.o., znenie zmlúv o úschove či spoločenskej zmluvy má aj rýdzo právny rozmer. S ich posúdením pomôže advokátska kancelária STEINIGER | law firm.
Riešite, či viesť advokátsku prax ako fyzická osoba, alebo cez s.r.o., a ako správne nastaviť účtovníctvo úschov a DPH?
Časté otázky
Sú peniaze v advokátskej úschove príjmom advokáta?
Nie. Prostriedky zložené klientom do úschovy sú cudzie peniaze, ktoré musia byť oddelené od majetku advokáta a vedené na osobitnom účte. Nevstupujú do zdaniteľných príjmov ani do obratu na DPH, účtujú sa ako záväzok voči klientovi. Advokát je povinný o nich vyúčtovať a previesť ich oprávnenej osobe spravidla do 30 dní od prijatia, ak sa s klientom nedohodol inak.
Môže advokát uplatniť paušálne výdavky?
Áno, ale len ak nie je platiteľom DPH. Paušál je 60 % z príjmov, najviac 20 000 eur ročne, plus zaplatené odvody. Keďže právne služby podliehajú DPH a obrat kancelárie často presiahne 50 000 eur, väčšina zabehnutých advokátov sa stane platiteľom a potom už musí viesť daňovú evidenciu alebo účtovníctvo namiesto paušálu.
Akú sadzbu DPH má advokát účtovať?
Na právne služby sa uplatní základná sadzba DPH 23 %, ktorá platí aj v roku 2026. Právne služby nie sú od dane oslobodené. Pri poradenstve zahraničnej firme sa miesto dodania spravidla presúva k odberateľovi a faktúra je bez slovenskej DPH; pri nákupe služieb z EÚ môže vzniknúť povinnosť registrácie podľa § 7a a samozdanenia aj neplatiteľovi.