Za spoločnosť s ručením obmedzeným koná navonok jej štatutárny orgán – konateľ. Okrem neho však môže firma poveriť zastupovaním aj ďalšie osoby: prokuristu, ktorý má široké oprávnenie zapísané v obchodnom registri, alebo splnomocnenca s bežnou plnou mocou na konkrétne úkony. Rozdiel medzi nimi nie je formalita – určuje, kto a v akom rozsahu môže firmu zaväzovať.
Čo je prokúra a čím sa líši od plnej moci?
Prokúra je osobitný druh plnomocenstva upravený v §14 Obchodného zákonníka. Udeľuje ju podnikateľ zapísaný v obchodnom registri a oprávňuje prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku – a to aj na tie, pre ktoré sa inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Je to teda mimoriadne široké a vopred definované oprávnenie, ktoré tretie strany ľahko overia v registri.
Bežná plná moc podľa Občianskeho zákonníka funguje inak. Udeliť ju možno komukoľvek a na čokoľvek, ale len v rozsahu, ktorý v nej presne vymedzíte – napríklad na podpis jednej zmluvy alebo zastupovanie na úrade. Nezapisuje sa do obchodného registra a jej rozsah si musí druhá strana overiť z textu samotného splnomocnenia. Ako firma vzniká a aké orgány má, približujeme v článku o založení a prevádzkovaní s.r.o.
Kto za s.r.o. koná: konateľ, prokurista alebo splnomocnenec?
Konateľ je štatutárny orgán spoločnosti. Nie je zástupcom – je priamo tým, kto prejavuje vôľu firmy navonok. Vymenúva ho valné zhromaždenie, zapisuje sa do obchodného registra a jeho oprávnenie konať vyplýva priamo zo zákona, nie z plnej moci. S tým súvisí aj jeho zodpovednosť, ktorú rozoberáme v článku o ručení konateľa za záväzky a dane firmy.
Prokurista a bežný splnomocnenec sú naproti tomu zástupcovia – konajú v mene firmy na základe udeleného oprávnenia. Prokurista má toto oprávnenie zo zákona veľmi široké a viditeľné v registri, splnomocnenec len v rozsahu konkrétnej plnej moci. V praxi tak firma môže mať konateľa, ktorý vedie spoločnosť, prokuristu pre bežný chod prevádzky a popri tom splnomocniť zamestnanca na jednotlivý úkon.
Aký rozsah oprávnení má prokurista?
Prokurista môže za firmu robiť prakticky všetko, čo súvisí s prevádzkou podniku – uzatvárať obchodné zmluvy, prijímať a prepúšťať zamestnancov, zastupovať firmu v bežných veciach. Zákon však stanovuje jedno dôležité obmedzenie: prokurista nie je oprávnený scudzovať a zaťažovať nehnuteľnosti. Toto oprávnenie musí byť v prokúre výslovne uvedené; vtedy hovoríme o rozšírenej prokúre.
Prokúra môže byť udelená ako samostatná (prokurista koná sám) alebo kolektívna, keď musia konať viacerí prokuristi spoločne – to je obľúbená poistka proti zneužitiu. Prokurista sa podpisuje tak, že k obchodnému menu firmy pripojí dodatok označujúci prokúru (napríklad „per procuram“ alebo „p. p.“) a svoj podpis. Dôležité je, že prokúru možno udeliť len fyzickej osobe s plnou spôsobilosťou na právne úkony.
Ako prokúra vzniká a zaniká?
Na Slovensku má zápis prokúry do obchodného registra konštitutívny účinok – prokúra vzniká až okamihom zápisu, nie samotným rozhodnutím o jej udelení. Pokiaľ teda firma rozhodne o prokúre, ale návrh na zápis nepodá, prokurista ešte nemôže platne konať. Toto je podstatný rozdiel oproti bežnej plnej moci, ktorá je účinná hneď po udelení.
Prokúra zaniká najmä jej odvolaním, ktoré opäť treba zapísať do registra, ďalej smrťou prokuristu alebo zánikom spoločnosti. Naopak, smrťou podnikateľa – fyzickej osoby prokúra automaticky nezaniká, čo jej dáva v rodinných firmách osobitnú praktickú hodnotu. Práve preto sa pri udelení aj odvolaní oplatí mať poriadok v dokumentoch a lehotách.
Kedy sa oplatí udeliť prokúru a kedy stačí plná moc?
Prokúra dáva zmysel, keď chcete niekomu zveriť trvalý a široký výkon zastupovania – napríklad prevádzkovému riaditeľovi, spoločníkovi, ktorý nie je konateľom, alebo dôveryhodnej osobe, ktorá má firmu zastupovať počas neprítomnosti konateľa. Jej výhodou je, že protistrana nemusí skúmať rozsah oprávnenia; vidí ho priamo v registri. Pre jednorazové či úzko vymedzené úkony naopak postačí obyčajná plná moc, ktorú netreba nikam zapisovať.
STEINIGER | law firm – pri nastavení prokúry, rozhodnutí o jej rozsahu (samostatná či kolektívna, s nehnuteľnosťami alebo bez) a pri formuláciách v návrhu na zápis sa oplatí nechať si znenie skontrolovať právnikom, aby oprávnenie zodpovedalo tomu, čo firma naozaj chce, a registrový súd návrh nevrátil.
Na aké chyby si dať pozor?
Najčastejším omylom je domnienka, že prokurista môže úplne všetko – teda aj predať firemnú nehnuteľnosť bez osobitného oprávnenia. Druhou chybou je podcenenie konštitutívneho zápisu: firma sa spolieha na prokuristu, ktorý ešte nie je zapísaný, a jeho úkony tak môžu byť spochybnené. Treťou je zámena rolí – poverenie prokuristu úlohami, ktoré prislúchajú konateľovi ako orgánu, prípadne nejasné rozdelenie podpisových práv.
Odporúčame preto mať jednoznačne písomne podchytené, kto, v akom rozsahu a akým spôsobom za firmu koná, a každú zmenu včas premietnuť do registra. Súvisí to aj s celkovým rozdelením zodpovednosti vo firme, ktorému sa venujeme v článku o zodpovednosti konateľa a účtovníka.
Zvažujete, komu a v akom rozsahu udeliť prokúru, a chcete mať podpisové práva vo firme nastavené bezpečne?
Časté otázky
Môže prokurista predať nehnuteľnosť firmy?
Nie automaticky. Zo zákona prokurista nie je oprávnený scudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti. Toto oprávnenie musí byť v prokúre výslovne uvedené – vtedy ide o takzvanú rozšírenú prokúru. Ak takú doložku prokúra neobsahuje, prokurista nehnuteľnosť platne predať ani založiť nemôže a na takýto úkon treba konateľa alebo osobitné splnomocnenie.
Kedy prokúra na Slovensku vzniká?
Prokúra vzniká až zápisom do obchodného registra – zápis má konštitutívny účinok. Samotné rozhodnutie spoločnosti o udelení prokúry preto ešte nestačí; pokiaľ firma návrh na zápis nepodá, prokurista nemôže platne konať. Tým sa prokúra líši od bežnej plnej moci, ktorá je účinná ihneď po udelení.
Aký je rozdiel medzi konateľom a prokuristom?
Konateľ je štatutárny orgán – priamo prejavuje vôľu spoločnosti a jeho oprávnenie vyplýva zo zákona. Prokurista je zástupca, ktorý koná v mene firmy na základe udelenej prokúry, hoci v mimoriadne širokom rozsahu. Firma môže mať oboch súčasne: konateľ ju vedie ako orgán, prokurista zabezpečuje bežný chod prevádzky s jasne vymedzenými hranicami.